Klimatické zmeny: kto ponesie zodpovednosť?

Lídri skupiny G8 a 12 ďalších krajín sa na dvojdňovom stretnutí v Berlíne dohodli, že sa budú snažiť na decembrovej konferencii OSN dospieť k dohode, nástupcovi Kjótskeho protokolu. Názory rozvojových a rozvinutých krajín sa však výrazne líšia.

sucho
Zdroj: David Haberlah, www.creativecommons.org

Krátka správa

Stretnutie v Berlíne bolo treťom v sérii v rámci Dialógu z Gleneagles, ktorý otvorilo britské predsedníctvo G8 v roku 2005. Na stretnutí sa zúčastnili ministri energetiky a životného prostredia z krajín G8 a rozvojových krajín ako Čína, India a Brazília. Predstavitelia Komisie a Portugalského predsedníctva boli prizvaní ako pozorovatelia.

Podľa nemeckého ministerstva životného prostredia bolo účelom stretnutia, z ktorého nevzišiel žiaden formálny záväzok, bolo prediskutovať „stratégie zlepšovania technologickej spolupráce medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami“ ešte pred začatím Konferencie OSN o klimatických zmenách na indonézskom Bali, 3.-14. decembra 2007.

Nemecký minister životného prostredia Sigmar Gabriel verí, že konferencia na Bali povedie k „spoločným, dlhodobým cieľom, ambicióznym záväzkom na znižovanie (emisií skleníkových plynov) pre všetky industrializované krajiny, a proporcionálnym záväzkom zo stany rýchlo sa rozvíjajúcich krajín“.

Dobre fungujúci globálny trh s emisiami podporený „rámcovými medzinárodnými podmienkami pre investície do energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a technológií (zachytávania uhlíka a jeho uskladňovania) by takého záväzky podporil“, tvrdí minister.

No Gro Harlem Brundtland, bývalá nórska premiérka a mimoriadna vyslankyňa OSN pre klimatické zmeny, ktorá sa na stretnutí zúčastnila, pozorovala „hlboký nedostatok dôvery“ medzi rozvojovými a industrializovanými krajinami. „Mnohé rozvojové krajiny veria, že industrializovaný svet nesplnil sľub finančnej a technologickej pomoci.“

Rozvojové krajiny – najmä Čína – odmietli zaviazať sa ku konkrétnym cieľom znižovania emisií CO2. podľa nich nesú rozvinuté krajiny „historickú zodpovednosť“ za súčasný stav a mali by preto niesť podstatnú ťarchu záväzkov.

REKLAMA

REKLAMA