Komisia chce čo najskôr dobudovať bankovú úniu. Brzdí ju Nemecko

Európska komisia zmiernila svoj návrh na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov. Nemecko je aj tak proti. Obáva sa mutualizácie bankového rizika.

Európska komisia v stredu vyzvala Európsky parlament a členské štáty, aby čo najskôr prijali jej balík opatrení pre dobudovanie bankovej únie.

Podľa podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa ide o nevyhnutný krok pre lepšiu stabilitu hospodárskej a menovej únie, zabezpečenie jej odolnosti proti otrasom a zníženie potreby verejného rozdelenia rizika.

Naším cieľom je vytvoriť bankový sektor, ktorý absorbuje krízy a zdieľa riziká súkromnými kanálmi, čiže daňoví poplatníci nie sú prví, čo platia. Dnes predkladáme pragmatické návrhy na súbežné riešenie zdieľanie rizika a zníženie rizika,” uviedol pri predstavení návrhu litovský eurokomisár.

Nový návrh pre Nemecko

Európska komisia predstavila nový návrh na vytvorenie jednotného európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), teda ďalšieho pilieru, o ktorý sa ma opierať dokončenie bankovej únie. Prvé dva piliere – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácii (SRM) a Jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) sú už plne funkčné.

Podľa súčasných pravidiel vnútroštátnych systémov ochrany vkladov, ktoré sú v súlade s európskymi predpismi, môžu vkladatelia využívať ochranu vkladov do 100 tisíc eur. Komisia ale tento systém považuje za nedostatočný a preto navrhuje jednotný systém EÚ financovaný všetkými bankami členských krajín. Lepšie by chránil vkladateľov a zároveň by sa ním posilnila dôvera trhov.

Banková únia

Pôvodný návrh na vybudovanie EDIS Komisia predstavila v roku 2015. Kým z Francúzska a juhoeurópskych krajín získala podporu, Nemecko vyjadrilo hlboké pochybnosti nad zdieľaním rizika v rámci bankovej únie. Komisia preto prišla s novým návrhom, v ktorom počíta s miernejším tempom pri zavádzaní európskeho systému zaručenia vkladov občanov.

Nový návrh počíta s intervenciou EDIS až vo chvíli, keď národný systém vyčerpá dostupné peniaze. V prvej fáze by dočasne poskytoval prostriedky na zabezpečenie vyplatenia vkladov v plnej výške v prípade krízovej situácie banky. Vnútroštátne sytémy ochrany by však museli túto podporu splatiť, čo má zabezpečiť, aby všetky straty boli naďalej kryté na vnútroštátnej úrovni.

V druhej fáze by EDIS priamo kryl straty vkladov, avšak len do určitej miery. Hlavné bremeno by naďalej ostalo na národnom systéme. Na základe nemeckých námietok návrh nepočíta s automatickým prechodom  do druhej fázy. Ten bude možný, len ak banky preukážu schopnosť vyčistiť svoje súvahy a zbaviť sa nesplácaných úverov.

Nemecku to nestačí

Denník Financial Times však už informoval, že postoj nemeckého ministra financií Wolganga Schäubleho nezmenilo ani zohľadnenie nemeckých požiadaviek v novom návrhu spoločnej schémy ochrany vkladov. Nemecko sa nezapojí do ďalšej diskusie, pokým nedôjde k podstatnému zníženiu rizika v európskych bankách. Podľa Schäuleho je nový návrh z dielne Komisie v tomto ohľade nedostatočný.

Nemecko dlhodobo požaduje posilnenie pravidiel dohľadu nad európskymi bankami vrátane prísnejšej regulácie štátneho dlhu v držbe súkromných bánk. Vytvorenie systému ochrany vkladov na úrovni Euŕopskej únie by podľa Berlína viedlo členské krajiny k poľaveniu v dohľade nad ich bankami.

Zníženie objemu nesplácaných úverov

Komisia v stredu tiež oznámila, že pripravuje balík opatrení na zníženie objemu nesplácaných úverov v európskych bankách zdedených z krízových rokov a zabránenie ich kumulácii v budúcnosti. Jeho prijatie sa očakáva na jar roku 2018.

https://twitter.com/EU_Finance/status/918385617645588480

Balík by mal obsahovať legislatívne opatrenia na ďalší rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery a na zlepšenie schopnosti veriteľov vymáhať hodnoty zo zabezpečených úverov. Komisia tiež zváži opatrenia na zavedenie povinných minimálnych rezerv bánk, ktoré by mohli slúžiť ako zábezpeka voči nesplácaným úverom v budúcnosti.

Hoci úroveň nesplácaných dlhov v európskych bankách klesá, stále je na úrovni takmer jedného biliónu eur. Najväčšie problémy s toxickými úvermi majú hlavne krajiny z juhu Európskej únie.

Stret s Európskou centrálnou bankou?

Návrh Komisie by mohol spomaliť plány Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá chystá prísnejšie opatrenia proti nárastu nových nesplácaných úverov v európskych bankách.

Kým ECB chce proti objemu “zlých úverov” zasiahnuť čo najskôr, návrh Európskej komisie bude potrebovať podporu od členských štátov a Európskeho parlamentu, čo môže zabrať niekoľko mesiacov.

Šéf ECB: Nákup dlhopisov zatiaľ nekončí

Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani od ECB požaduje, aby do rozhodovania o nesplácaných úveroch zahrnula aj európskych poslancov. Aj podpreseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis očakáva, že ECB počká na názory ostatných európskych inštitúcií.

Európska centrálna banka od európskych bánk žiada, aby vyčlenili peniaze na plné pokrytie nesplácaných úverov. To sa nepáči hlavne Taliansku, na ktoré pripadá takmer 30 percent z celého problematického dlhu v eurozóne. Snahu ECB naopak privítalo Nemecko.

Nemecký europoslanec Markus Ferber napriek tomu uprednostňuje umiernenejšie riešenie zo strany ECB. “Nechcem, aby ECB vytvárala paralelný režim kapitálových požiadaviek, ktoré obchádzajú európskych zákonodárcov,“ uviedol Ferber.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA