Medzinárodný obchod: má sa EÚ “brániť”?

Komisár pre obchod Peter Mandelson spustil prehodnotenie kontroverzného systému EÚ pre ochranu výrobcov pred produktmi tretích krajín, ktoré sú na trh uvedené za nespravodlivo nízke ceny.

Pozadie:

EÚ disponuje, podobne ako iné veľké ekonomiky s veľkým dovozom, systémom obranných obchodných nástrojov (angl. skratka TDIs). Tieto nástroje – antidumpingové, proti podporám a záchranné opatrenia – umožňujú EÚ brániť jej producentov pred niekoľkými druhmi narušenia konkurencie, ktoré škodia Európskemu hospodárstvu:

  • Dumping – ak spoločnosti z tretích krajín exportujú tovary v cene, ktorá je pod úrovňou výrobných nákladov, napr. šlo o prípad dovozu topánok z Číny a Vietnamu do EÚ (EurActiv, 24. marca 2006);
  • Subvencovanie – ku ktorému dochádza tam, kde exportéri mimo EÚ požívajú výhody medzinárodne nedovoleného subvencovania, ktoré im umožňuje vyrábať tovar neprimerane lacno – napr. šlo o prípad EÚ proti Južnej Kórei vo veci nedovolenej podpory výrobcu polovodičov Hynix;
  • Veľký a náhly nárast dovozu tovarov do EÚ – ktorý ohrozuje celé priemyselné sektory v EÚ, šlo napr. o prípad, keď boli odstránené obmedzenia WTO na dovoz textílií z Číny do EÚ, čo spôsobilo náhly príliv čínskych odevov na trh Únie (EurActiv, 18. mája 2006).

Počas desiatich rokov, čo má EÚ systém obranných obchodných opatrení, sa globálna ekonomika významne zmenila, pričom záujmy podnikateľov aj záujmy robotníkov sa vo väčšej miere viažu na výrobu mimo EÚ.

Vzostup Číny ako exportnej mocnosti len dokresľuje rozdiely medzi krajinami EÚ na tie, ktoré profitujú z lacného dovozu a tie, ktoré sa obávajú tlaku zvýšenej konkurencie.

Tieto konfliktné záujmy a rozdiely medzi krajinami EÚ robia z definovania „záujmu Spoločenstva“ čoraz komplikovanejšiu otázku.

Komisár pre obchod Peter Mandelson sa tento rok už dvakrát (šlo o dovoz čínskeho textilu a kožených topánok) ocitol v slepej uličke medzi zástancami slobodného obchodu (ako Británia, NemeckoŠvédsko), ktorí tvrdili, že použitie obranných obchodných opatrení by bolo protekcionistické a zvýšilo by to ceny pre spotrebiteľov. Na druhej strane stáli krajiny ako Francúzsko, Poľsko, ŠpanielskoTaliansko, ktoré tvrdili, že dovoz tovarov z Ázie za nižšiu než výrobnú cenu ohrozuje ich priemysel, ako aj tisíce pracovných miest (EurActiv, 4. október 2006).

S cieľom vyhnúť sa podobným situáciám v budúcnosti Komisia spustila 6. decembra prehodnotenie systému obranných obchodných opatrení Zelenou knihou, ktorá kladie otázky o tom, či by mali byť kritériá aplikácie týchto opatrení zmiernené, či by mali byť používané iné opatrenia a či by mali dostať väčší priestor záujmy dovozcov a spotrebiteľov pri prešetrovaní konkrétnych prípadov.

Otázky:

Pochopiteľne, európski dovozcovia a spotrebitelia vyzývajú k zdržanlivému používaniu TDIs, kým producenti z EÚ ich vidia ako efektívny nástroj v boji proti „nespravodlivým obchodným praktikám“ a sú proti akémukoľvek uvoľneniu súčasných pravidiel.

Priaznivci TDIs ich často vnímajú ako jediné prostriedky, ktoré sú v súčasnosti pre EÚ dostupné ako odpoveď na dravé obchodné praktiky mimoeurópskych spoločností. Poukazujú na to, že v istých krajinách, najmä v Číne (najväčšom svetovom cieli antidumpingových opatrení) miera zainteresovania štátu v hospodárstve robí používanie týchto opatrení nutným.

Odporcovia obranného systému EÚ tvrdia, že hoci by TDIs mohli byť legitímne, keby boli používané proti správaniu, ktoré zneužíva obchodné pravidlá, vo všeobecnosti je ich jediným cieľom ochrana zastaralých a konkurencie neschopných sektorov. Tvrdia tiež, že uvalenie TDIs ide proti záujmom spotrebiteľov a tých sektorov, ktoré uspeli pri modernizácii a ostávajú naďalej schopnými konkurencie.

Odporcovia TDIs kritizujú najmä prax, podľa ktorej sa určuje, či krajina umiestňuje tovary na trhu EÚ dumpingovo – porovnávaním jej výroby s „analogickou krajinou“, čo často zlyháva pri pokuse ukázať podobnosti s prešetrovanou krajinou. Došlo k tomu pri spore EÚ s Čínou o topánky, kde bol obuvnícky sektor Číny porovnávaný s Brazíliou, aby sa určilo, či Čína exportuje topánky za ceny nižšie, než je cena výrobných nákladov.

Napriek nezhodám majú ako priaznivci, tak aj odporcovia systému obranných obchodných opatrení tendenciu súhlasiť, že prešetrovania, realizované EÚ, by mohli byť viac transparentnými.

Pozície:

Komisár EÚ pre obchod Peter Mandelson povedal: „Používanie nástrojov obrany obchodu pokrýva len minimálny podiel hodnoty dovozu do EÚ (menej než pol percenta), ale zohráva dôležitú politickú a ekonomickú úlohu v tom, že nám umožňuje postaviť sa nespravodlivému obchodu. Efektívne konanie proti dumpingu pomohlo zabezpečiť desaťtisíce európskych robotníkov a pomáha udržiavať vieru verejnosti v slobodný obchod.“

Mandelson však tiež varoval: „Potrebujeme si byť istí, že naše obranné obchodné nástroje a ich používanie berie ohľad na novú realitu globalizácie.“

Zdôraznil, že „nie je a priori oddaný žiadnej reforme systému – omnoho menej radikálnej zmene,“ no napriek tomu podčiarkol potrebu konzultácie za účelom zvýraznenia oblastí, ktoré potrebujú väčšiu pozornosť: „Systém, ktorý nepracuje, alebo taký, kde sú solidarita a konsenzus ohrozené, hrozí tým, že sa stane nefunkčným. A to neslúži záujmom nikoho.“

Ernest-Antoine Seilliére, prezident UNICE, trval na to, že prehodnotenie by „malo jasne zdôrazniť legitímnosť obrannej obchodnej politiky proti dumpingu a štátnym subvenciám, ktoré škodia európskym výrobcom.“ UNICE tiež verí, že EÚ musí využiť príležitosť, aby „tlačila na pravidlá proti dumpingu a subvenciám vo WTO“, aby tak zabezpečila rovné hracie pole pre európsky priemysel proti hráčom ako Čína a India, ktoré často „otvorene porušujú pravidlá WTO“.

Skupina európskych sektorových federácií vrátane chemického priemyslu v CEFIC a Eurometaux sa jasne vyslovili proti prehodnoteniu a vyhlásili: „Nesúhlasíme so započatím možných reforiem, ktoré by v skutočnosti posunuli fungovanie nástrojov k cieľom, ktoré nemajú sledovať.“

Okrem toho poukázali na to, že TDIs sa musia primárne venovať poškodenia, spôsobeným európskym producentom nespravodlivými obchodnými praktikami a dostatočne „vyvážiť potreby producentov v Spoločenstve a spotrebiteľov pri posudzovaní antidumpingových opatrení“.

Združenie Eurocommerce, ktoré reprezentuje maloobchod, veľkoobchod a medzinárodný obchod v Európe, vyzvalo EÚ, aby kompletne prepracovala svoj „zastaralý a nadmerne spolitizovaný systém obrany obchodu, ktorý nespĺňa potrebu reálneho globálneho podnikateľského prostredia“ a dodalo: „Najmä antidumpingový nástroj musí byť prepracovaný, aby lepšie zjednocoval záujmy obchodníkov, spotrebiteľov a výrobcov“.

Jim Murray, riaditeľ spotrebiteľskej organizácie BEUC, povedal: „Je nevyhnutné, aby boli spotrebitelia srdcom obchodnej politiky a prehodnotenie Komisie by sa malo usilovať o to, aby dosiahlo práve toto. Kým nemá blahobyt spotrebiteľov príslušnú váhu, nie je rozumné začínať nové antidumpingové šetrenia.“

Ďalšie kroky:

  • 31. marec 2007: Posledný deň pre zasielanie dotazníka od zainteresovaných strán Komisii
  • koniec roka 2007: Komisia zverejní oznámenie, ktoré bude založené na výsledkoch konzultácie.

REKLAMA

REKLAMA