Komisia: Dopad biopalív na poľnohospodárstvo je “malý”

Európska komisia upokojuje rastúce obavy verejnosti z dopadu výroby biopalív na využívanie pôdy a ceny obilnín. Podľa jej zistení bude mať dosiahnutie 10%-ného podielu používania biopalív v doprave do roku 2020 len malý dopad na trhy s poľnohospodárskou produkciou.

Pozadie

Európska rada, ktorá sa zišla 8. a 9. marca tohto roku, vo svojich záveroch, na základe odporúčaní Európskej komisie, stanovila za cieľ 10%-ný podiel používania biopalív v doprave do roku 2020.

Pôvodný cieľ z roku 2003 hovoril o používaní 5,75 % biopalív v doprave do roku 2010. Komisia sa však v súvislosti s energetickou bezpečnosťou, bojom proti klimatickým zmenám a rastúcimi obavami zo zvyšovania cien ropy rozhodla pre stanovenie vyššieho cieľa.

Dôležitou podmienkou na dosiahnutie cieľa v roku 2020 je vývoj takzvaných biopalív „druhej generácie“, ktoré sú vyrábané z „drevnatých“ materiálov (ako napr. slama, stavebné drevo, drevotrieska či hnojivo) za použitia moderných technologických procesov.

V súčasnosti je väčšina biopalív „prvej generácie“ vyrábaná z rastlinných olejov a cukrov, škrobu a zvieracích tukov. Vo viacerých prípadoch je výroba prvej generácie biopalív náročná na pôdu a je menej efektívna ako spracovanie druhej generácie biopalív. Priemyselná produkcia druhej generácie biopalív však zatiaľ nie je dotiahnutá do konca.

Otázky

Podľa dopadovej štúdie, ktorú 24. júla zverejnilo Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo, by dosiahnutie 10%-ného cieľa pre biopalivá v doprave do roku 2020 nemalo „príliš napnúť možnosti pôdy“ v EÚ.

Podľa tohto dokumentu by sa mali biopalivá produkovať na 15 % ornej pôdy, čo Komisia považuje za „relatívne malé“ číslo. Oveľa viac produkcie biopalív by sa malo presunúť na „úhorovanú“ pôdu (set-aside land), ktorá v súčasnosti slúži k obmedzeniu nadmernej poľnohospodárskej produkcie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Zatiaľ čo Komisia v tomto posudku obhajuje využitie „úhorovanej“ pôdy, ktoré by podľa nej neviedlo k nárastu používania pesticídov a iných hnojív, podľa skupín na ochranu životného prostredia by to malo škodlivé vplyvy na divú zver.

Organizácia WWF napríklad podporuje 10%-ný cieľ, no len pod podmienkou, že bude spojený s opatreniami na efektívne využívanie energie a zavedením celoeurópskeho programu certifikácie udržateľnosti, vrátane zachovania úhorovanej pôdy pre divú zver.

V oblasti cien Komisia predpovedá 3 až 6%-né „dlhodobé“ zvyšovanie cien obilnín v porovaní s úrovňou z roku 2006. Podľa Komisie zmeny v cenách krmív pre hospodárske zvieratá „by mali byť relatívne malé až nulové“, keďže vedľajšie produkty z produkcie bionafty a bioetanolu by mohli byť použité ako krmivo pre zvieratá.

Závery Komisie však z veľkej časti závisia na možnosti priemyselnej produkcie biopalív druhej generácie, ktorá by znížila požiadavky na pôdu, ako aj závislosť EÚ na dovoze biopalív.

Podľa Komisie však bez vyvinutia druhej generácie biopalív značne stúpnu náklady, objem dovozu a využitie pôdy.

Posudok poukazuje taktiež na skutočnosť, že biopalivá prvej generácie by samy osebe nestačili na pokrytie 10%-ného cieľa, čo sa týka produkcie palív. Dokument stanovuje rok 2014 za časový rámec, kedy by mala byť technológia na spracovanie druhej generácie biopalív už dostupná.

Mimovládna organizácia Eurobserv’ER v súvislosti s touto správou uverejnila „Biopalivový barometer“ na rok 2007. V tomto roku vzrástla spotreba biopalív v Únii od roku 2005 o 80 %. Nemecko sa stalo svedkom významného nárastu spotreby surového rastlinného oleja, ktorý je považovaný za plnoprávne palivo.  

REKLAMA

REKLAMA