Komisia: Európsky rozpočet je stabilný aj v nestabilných časoch

Európska komisia vo svojej aktuálnej finančnej správe deklaruje, že v roku 2008, kedy Úniu zasiahla hospodárska turbulencia, bol rozpočet schopný poskytovať stabilné financovanie bez toho, aby zaťažil členské štáty.

Vo svojej správe Komisia uvádza, že 40 % z celkového rozpočtu vo výške 116,5 miliardy eur vynaložili na opatrenia zamerané na zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť. Komisár zodpovedný za rozpočet a finančné plánovanie Algirdas Šemeta zdôraznil, že Únia sa v neistých časoch usilovala stabilizovať svoje prostriedky a udržala ich na úrovni 0,94 % hrubého národného dôchodku (v roku 2007 to bolo 0,93 % – 114 miliárd eur).

Viac na rozvoj a inovácie

Rozpočet na rok 2008 bol zameraný na podporu rastu a inovácií. Napríklad na nové výskumné projekty bolo vyčlenených 6 miliárd eur, kým rok pred tým to bolo 500 miliónov. Financovanie opatrení zameraných na zvyšovanie konkurencieschopnosti v roku 2008 vzrástli o takmer 50 %. Išlo najmä o oblasť vzdelávania (miliarda eur na programy študentskej mobility) či projekt európskeho systému satelitnej navigácie Galileo (miliarda eur).

Znížili sa kritizované dotácie poľnohospodárskeho sektora (43,3 miliardy eur) a na rozvoj vidieka, environmentálne projekty a rybolov (z 10,5 % na 10 % – 11,5 miliardy eur). Financovanie v ostatných sektoroch bolo stabilné.

Najviac dostalo Grécko a Poľsko

Pokiaľ ide o dve hlavné rozpočtové oblasti – poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj – financovanie bolo na podobnej úrovni ako v roku 2007. Francúzsko je stále najväčším prijímateľov podpory poľnohospodárstva (10 miliárd eur). Z peňazí určených na rozvoj regiónov najviac čerpalo Grécko (4,7 miliardy eur).

Najväčšími prijímateľmi boli Francúzsko, Španielsko, Nemecko a Taliansko, no ich celkový podiel klesol z takmer 48 % na 45 % (47,3 miliardy eur). Keďže sú tieto krajiny aj v skupine najväčších prispievateľov,  Poľsko, ako čistý prijímateľ, získalo najviac – 7,6 miliardy eur.

Ostatné krajiny strednej a východnej Európy za ním ďaleko zaostali. Česko si zaistilo 1,7 miliardy eur z kohéznych fondov, Maďarsko 1,2 miliardy, Slovensko 0,8 miliardy, Rumunsko 0,6 miliardy, Litva 0,6 miliardy, Lotyšska 0,4 miliardy, Estónsko a Bulharsko po 0,2 miliardy eur.

Správa poukázala aj na to, že viac ako polovica členských štátov nedokázala využiť plný potenciál európskych štrukturálnych a kohéznych fondov z predchádzajúceho programového obdobia (2000 – 2006). Podľa pravidiel – pokiaľ nie sú zmluvné záväzky vykázané v priebehu dvoch rokov ako platby – prepadnú. Objem takto stratených peňazí vzrástol z 227 miliónov v roku 2007 na 267 miliónov v roku 2008.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA