Napriek odporu plánuje Komisia harmonizovať dane

Komisia prijala 2. mája oznámenie, ktoré načrtáva kroky potrebné pre harmonizácii daňového základu pre európske podniky do roku 2010. Proti je však aspoň sedem členských štátov, ktoré sa dovolávajú svojej daňovej suverenity.

Pozadie:

Komisia sa už dlho pokúša o harmonizáciu národných systémov daní pre právnické osoby. Tvrdí, že to prispeje k dosiahnutiu cieľov z Lisabonu – vytvoriť väčší hospodársky rast a pracovné miesta a podporí konkurencieschopnosť v EÚ.

V súčasnosti v EÚ existuje 27 rôznych daňových systémov, podľa ktorých sa vypočítavajú zdaniteľné príjmy podnikov. Je to nákladné a obtiažne najmä pre spoločnosti, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch. Komisia tvrdí, že vytvorenie jednotnej daňovej základne podporí cezhraničné aktivity a investície.

Myšlienka spoločného konsolidovaného daňového základu pre podniky (angl. skratka CCCTB) sa objavila po prvý raz oznámení Komisie z roku 2001. Kvôli neochote členských štátov však bol pokrok minimálny. Členské štáty sa obávajú zásahov Komisie do oblasti, ktorá podľa nich patrí pod národnú suverenitu.

Prvá správa o doterajšom pokroku a ďalších krokoch smerom k CCCTB bola zverejnená v apríli 2006.

Otázky:

2. mája Komisia prijala druhé Oznámenie o pokroku pri harmonizácii daňových sadzieb pre firmy a načrtla množstvo kľúčových oblastí, kde je nutné vykonať ďalšie kroky predtým, než príde legislatívny návrh (očakávaný neskôr v priebehu tohto roka).

Komisia zdôraznila, že sa nepokúša o harmonizáciu daňových sadzieb, používaných jednotlivými členskými štátmi a že štáty by si ponechali plnú suverenitu nad svojimi daňovými príjmami. Oznámenie volá po CCCTB, ktorá je „široká, jednoduchá a jednotná s tak málo výnimkami, ako je možné“.

Komisár pre dane László Kovács však napriek tomu povedal, že by neodoprel členským štátom možnosť použiť istý počet daňových výnimiek a motivačných opatrení, aby mohli podporiť napr. výskum a vývoj či aktivity, vytvárajúce priaznivejšie podnikateľské prostredie.

CCCTB by ostala pre podniky voliteľnou a umožnila by fungovať na pôvodnej národnej úrovni a držať sa svojho daňového systému. Kovács však povedal, že očakáva, že mnohé malé a stredné podniky si zvolia systém EÚ, čo by im umožnilo rozšíriť svoje aktivity na celý jednotný trh.

Finančný sektor by bol vylúčený bez rámca legislatívy.

  • Očakávaná opozícia zo strany členských štátov

Kovácsov plán zrejme vyvolá odpor v mnohých hlavných mestách, najmä v tých krajinách, ktoré používajú nízke daňové sadzby na pritiahnutie zahraničných investícií, medzi nimi Írsko, pobaltské štáty či Slovensko.

Hlavnou obavou je strach z toho, že by toto opatrenie mohlo poslúžiť ako „trójsky kôň“ pre neskoršiu harmonizáciu sadzieb v EÚ, čo by znamenalo ich zvýšenie vo vyššie uvedených krajinách. Niektoré krajiny s rovnou daňou, medzi nimi aj Slovensko, sa obávajú toho, že ich daňová základňa by mohla byť v dôsledku pravidiel EÚ zúžená, čo by viedlo k zníženiu vládnych príjmov (EurActiv, 10. apríl 2007).

Keď prebiehala diskusia o prvej správe v roku 2006, 12 krajín bolo v prospech a sedem (Cyprus, Írsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Slovensko, Veľká Británia) proti. Ostatné neboli v tom čase pevne rozhodnuté.

Kovács však ozrejmil, že nedovolí skupine členských štátov zablokovať tento projekt. Povedal, že „ako posledný prostriedok“ predvída napredovanie v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce, ktorý doposiaľ ešte nikdy nebol použitý. Tento mechanizmus by umožnil skupine minimálne ôsmich členských štátov pokračovať s iniciatívou, aj ak by bola blokovaná ostatnými.

Pozície:

Írsky premiér Bertie Ahern varoval, že návrh harmonizácie podnikových daní z Bruselu by mohol, ak by bol implementovaný, zničiť schopnosť Dublinu obstáť v konkurencii o investície a pracovné miesta v globálnom hospodárstve.

„Toto nie je neškodné, citlivé, logické a technické prispôsobenie, ako sa to snažia niektorí ľudia zobraziť,“ varoval Ahern a dodal: „Povaťujeme tento návrh za niečo viac nej trójskeho koňa pre harmonizáciu podnikových daní a to je dôvod, prečo budeme rezolútne proti nemu.“

Komisár pre dane László Kovács však nástojí na tom, že zmeny nie sú o práve jednotlivých krajín stanovovať si samostatne vlastné daňové sadzby. „Nie je zámerom Komisie, ani mojou ambíciou navrhovať harmonizáciu daňových sadzieb pre podniky,“ povedal a dodal, že Írsko nebude môcť byť donútené prijať spoločnú konsolidovanú daňovú základňu.

Kovács tiež dodal: „Obdivujem írsky hospodársky zázrak … kľúčom k tomuto úspechu bola daň pre firmy vo výške 12,5% a nikto nechce ohroziť túto sadzbu – dokonca ani CCCTB.“

Britský konzervatívny poslanec Európskeho parlamentu Jonathan Evans povedal, že vlády by si mali byť vedomé toho, ako je plán „zabalený“: „Plán na spoločnú daňovú základňu v EÚ je prezentovaný, ako keby jeho účelom bolo pomôcť jednotnému trhu, ale horlivci, ktorí chcú spoločnú daň v celej EÚ, používajú presne tie isté argumenty. Uvalenie jednotnej daňovej základne …. na 27 krajín EÚ zbaví členské štáty flexibility, ktorú potrebuje akákoľvek národná vlády pri stanovovaní vlastných priorít pri daňových príjmoch a výdavkoch.“

Ďalšie kroky:

  • 5. jún 2007: Orientačná diskusia o CCCTB v Rade ECOFIN
  • prvý polrok 2008: Komisia by mala zverejniť legislatívny návrh na zriadenie CCCTB
  • 2010: Komisár Kovács neočakáva, že CCCTB vstúpi do platnosti pred rokom 2010

REKLAMA

REKLAMA