Komisia zverejnila návrh na posilnenie hospodárskeho riadenia, vrátane prísnejších sankcií

Exekutíva vo svojom návrhu stavia na implementácii posilneného dohľadu nad fiškálnymi a makroekonomickými politikami a súčasne štrukturálnymi reformami. Oznámenie obsahuje aj prísnejšie sankcie za ohrozovanie finančnej stability. Viac pozornosti sa bude venovať spĺňaniu podmienok Paktu stability a rastu s väčším dôrazom nielen na deficit, ale aj na vývoj dlhu.

„Aj keď EÚ mala viacero nástrojov na koordináciu hospodárskej politiky, kríza dokázala, že neboli naplno využívané a že v súčasnom systéme riadenia sú trhliny,“ uviedol predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso.

Návrh opatrení na posilnenie hospodárskeho riadenia sa zakladá na troch hlavných blokoch. V prvom rade na tzv. európskom semestri, ktorý by mal platiť už od januára 2011. V rámci neho chce EÚ kontrolovať národné rozpočty a včas upozorňovať na prípadnú hrozbu. Návrhy budú štáty predkladať v apríli a Komisia začiatkom júla vydá politické odporúčania špecifické pre danú krajinu. 

Pakt stability a rastu, ktorý stanovuje trojpercentný strop pre deficit a 60-percentný strop pre dlh, bude uplatňovaný na preventívnej aj korektívnej báze. Komisia vyžaduje, aby sa viac pozornosti venovalo nielen deficitu, ale aj vývoju dlhu, na ktorý sa doteraz viac-menej neprihliadalo.

Počíta aj s prísnymi sankciami, ktoré by sa nemali vzťahovať len na fondy kohéznej politiky, z ktorých profitujú najmä nové členské štáty, ale aj na poľnohospodárske platby a dotácie na rybolov, z ktorých benefitujú najmä Francúzsko, Španielsko, Nemecko a Veľká Británia. Vlády však aj napriek tomu budú musieť rešpektovať svoje záväzky farmárom a platby vyplatiť z vlastných zdrojov.

Podľa predbežných plánov sa krajina do rozporu s Paktom stability a rastu dostane v prípade, že napríklad nevykáže nasmerovanie k znižovaniu dlhu. Inými slovami, ak dlh presiahne 60 % HDP, štát nebude automaticky pokutovaný, ale bude musieť Komisii predložiť plán s pozitívnym vývojom dlhu. „Dávame si nástroje, aby sme mohli konať vždy, keď to bude potrebné,“ vysvetlil Barroso.

Komisia reaguje aj na hlasy viacerých európskych lídrov na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorí tvrdili, že EÚ dokáže svoje hospodárske problémy prekonať len v tom prípade, ak sa zotrú rozdiely medzi najsilnejšími a najslabšími ekonomikami. V rámci posilneného hospodárskeho riadenia teda exekutíva navrhuje zamerať sa práve na spomínané makroekonomické nerovnováhy medzi členskými štátmi, najmä v eurozóne.

Treťou oblasťou, na ktorej si EÚ chce dať viac záležať je dohľad nad štrukturálnymi reformami v krajinách. Tak by sa dalo dosiahnuť napĺňanie cieľov desaťročnej hospodárskej stratégie Európa 2020.

Komisia dúfa, že európsky semester dostane zelenú od ministrov financií už 13. júla, kedy bude zasadať Rada Ecofin. Formálne legislatívne návrhy predloží koncom septembra 2010.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA