Konkurencia daňových systémov v EÚ

Eurostat zverejnil údaje o štruktúre a vývoji daňových systémv krajín EÚ v rokoch 1995-2005. Podiel daňových príjmov na HDP siaha od 52,1% HDP vo Švédsku po 28,8% HDP v Rumunsku.

Krátka správa:

Eurostat priniesol údaje o súčasnej štruktúre a vývoji daňovch systémv členských krajín rozšírenej EÚ. Priemer EÚ-25 (vážený podľa HDP) bol v roku 2005 40,9% HDP, čísla posledných dvoch nových členov EÚ sú 34,8% v prípade Bulharska a 28,8% v Rumunsku.

Krajinami s najvyšším podielom daní na HDP sú tradične škandinávske: Švédsko s 52,1%, Dánsko s 51,2%. Naopak, pre členské štáty z rozšírení v rokoch 2004 a 2007 platí, že ich podiel daní na HDP je výrazne nižší: Rumunsko (28,8%), Litva (29,2%), Slovensko (29,5%), Lotyšsko (29,6%) a Estónsko (31%) boli krajinami na spodnom konci rebríčka únie, medzi nimi je spomedzi pôvodných členských krajín len Írsko s 32,2%.

Česko (36,3%), Maďarsko (38,6%), Poľsko (34,2%) a Slovinsko (40,7%) sa nachádzajú tiež pod priemerom EÚ ako celku.

Kým pre EÚ mal vývoj daňového zaťaženia strop v roku 1999 a klesajúcu tendenciu do roku 2004, rozdiel medzi rokmi 1995 a 2005 bol nepatrný (41,1% a 40,9%). Naopak, Slovensko a Estónsko za to isté obdobie radikálne znížili svoje daňové príjmy: SR o 10,2% a Estónsko o 6,9%.

Slovenská republika patrí tiež medzi krajiny s najnižším podielom daní z príjmu na celkovom objeme daňových príjmov: priemer EÚ-25 bol 12,9%, v SR je to 6,1% – druhé najnižšie číslo po Rumunsku s 5,3%.

Podľa Eurostatu sa na celkových daňových príjmoch podieľajú v zhruba rovnakej miere tri základné zdroje – DPH, dane z príjmu a príspevky na sociálne zabezpečenie (v pomere 13,8%: 12,9%: 13,0%). V SR je to nasledovne: 13,0% : 6,1% : 10,9%.

REKLAMA

REKLAMA