Kríza finančných trhov ohrozuje aj Európu

Europoslanci aj odbory žiadajú zníženie úrokových mier a prísnejšiu reguláciu finančných trhov na úrovni EÚ, aby sa Európa vyhla podobnej kríze na trhu s cennými papiermi, aká prebehla v USA.

Krátka správa

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) . augusta vyhlásila, že ECB musí pri rozhodovaní o monetárnej politike, resp. úrokovej miere, brať do úvahy problémy na globálnych finančných trhoch spôsobené krízou v USA.

Finančné trhy znižujú objemy i dostupnosť pôžičiek pre nové investície, čo tlačí nadol celkovú dôveru investorov i spotrebiteľov a ohrozuje budúci rast a zamestnanosť, tvrdí ETUC. Európska centrálna banka (ECB) by podľa nej mala opäť zvýšiť dôveru, ak je to potrebné aj znížením úrokovej miery.

Zástupca generálneho tajomníka ETUC Reiner Hoffmann povedal: „Trojmesačná úroková miera je teraz až na úrovni 4,75%, presne takej istej, aká uvrhla európske hospodárstvo do päťročnej krízy v roku 2000. Ak chceme udržať šance na rast a zamestnanosť, ECB musí zvážiť včasné zníženie úrokových mier.“

Pred krízou sa vo všeobecnosti očakávalo, že ECB na zasadnutí 6. septembra zvýši úrokovú mieru na šesťročné maximum, teda na 4,25%. Vzhľadom na finančnú krízu, ktorá ohrozuje už aj európsku ekonomiku, však nie je isté, či k tomuto kroku pristúpi.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet bol povolaný na mimoriadny hearing do Európskeho parlamentu na 11. septembra 2007. Stretnutie iniciovala šéfka hospodárskeho a menového výboru Parlamentu, socialistická europoslankyňa Prevenche Bères.

Martin Schultz, líder Socialistickej skupiny v EP označil za dôvod stretnutia „hlboké znepokojenie“ z dopadov finančnej krízy v USA na EÚ: „Dôchodky a investície mnohých európskych občanov sú priamo zasiahnuté – a my sme znepokojení aj rizikom prepúšťania ľudí pracujúcich v bankách v Európe.“ Dodal tiež, že je potrebné preskúmať celú otázku systémových rizík, aby sme mohli rozhodnúť o „potrebe prísnejšej regulácie, aby tak európski občania získali v budúcnosti viac ochrany“.

Tento názor zaznel aj v slovách španielskeho podpredsedu skupiny EPP-ED José Manuela Garcia-Margallo: „Musíme sa bližšie pozrieť na efektívnosť týchto systémov. Ak by takáto kríza prebehla v Európe, boli by dostatočne efektívne?“

Odbory trvajú na tom, že rozhodovatelia by mali prispôsobiť európsky a globálny model tvorby politiky v hospodárskej a finančnej oblasti. Ten súčasný podľa nich „vytvoril štyri až päť veľkých kríz za posledných 15 rokov… a bude to robiť naďalej, ak nebude obnovená úloha verejného sektora ako ekonomického hráča a regulátora“.

Fínsky člen EPP-ED Alexander Stubb je však opatrnejší, a tvrdí: „Je skôr na inštitúciách dohľadu, aby boli pozorné a zabránili škodlivým následkom krízy, pričom majú pracovať v rámci existujúcich kompetencií a štruktúr.“

REKLAMA

REKLAMA