Kríza otriasa členskými štátmi na východe EÚ

Vlády a predstavitelia EÚ hľadajú spôsob ako zmierniť dôsledky ekonomickej a finančnej krízy, ktoré sa v týchto dňoch naplno prejavili v členských štátoch na východe Únie. Sieť EurActiv monitoruje situáciu v krajinách.

Pozadie:

Robert Zoellick, prezident Svetovej banky a bývalý minister zahraničných vecí USA v rozhovore pre denník Financial Times vyzval Európsku úniu ku koordinovanej všeobecnej podpore pre ekonomiky v strednej a východnej Európe. Novinári vo štvrtok (19. februára) vyzvali Komisiu, aby sa vyjadrila k Zoellickovmu výstražnému znameniu.

„Dôkladne monitorujeme situáciu, máme k dispozícii niekoľko nástrojov v prípade, že bude treba zasiahnuť,“ povedala Amelia Torresová, hovorkyňa Komisie. Dodala, že pokiaľ bude mať členský štát problém, Brusel garantuje finančnú pomoc rovnako ako v prípade Maďarska a Lotyšska. „K dispozícii je 50 miliárd eur. Podľa mojich najaktuálnejších informácií, žiadna nová žiadosť nebola zatiaľ doručená,“ dodala Torresová.

Komisia však nepotvrdila, ani nevyvrátila dohady o tom, že predseda José Manuel Barroso sa zúčastní na stretnutí lídrov východoeurópskych krajín v stálom zastupiteľskom úrade Poľskej republiky v Bruseli, ktorý by sa mal uskutočniť pred mimoriadnym summitom EÚ 1. marca. Nevyjadrilo sa ani poľské zastupiteľstvo, ktoré však potvrdilo, že poľský premiér Donald Tusk bude predsedať stretnutiu.  

Otázky:

Komisár pre ekonomické a menové záležitosti Joaquín Almunia v stredu (18. februára) vyjadril znepokojenie nad rapídnym poklesom národných mien niekoľkých členských štátov na východe Európy. Neustále zmeny výmenných kurzov zaznamenali najmä v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Českej republike. Výnimkou je Slovensko, ktoré v januári zaviedlo euro a Bulharská mena je voči euru stabilizovaná.

Avšak Almuniove pochybnosti nezdieľajú všetky členské štáty, ktorých sa to dotýka. Český vicepremiér pre európske záležitosti Alexandr Vondra povedal, že nevidí dôvod na prijímanie ďalších opatrení na boj proti recesii v Českej republike. Podľa Vondru Česko neovplyvnila finančná kríza, pretože Česi sú príliš konzervatívny na to, aby si brali pôžičky.

Česká republika si zatiaľ vedie dobre a koruna je relatívne stabilizovaná okolo 29 CZK/EURO. Miroslav Singer, viceguvernér Českej národnej banky v stredu vyhlásil, že koruna voči euru v blízkej budúcnosti začne posilňovať. Premiér Mirek Topolánek však upozornil, že krajina pravdepodobne poruší maastrichstské kritérium o deficite, ktoré je treba dodržať pred prijatím eura.

Skratka k euru?

Poľská vláda pod vplyvom udalostí vyzvala predstaviteľov Únie, aby zvážili možnosť, že by krajinám na východe EÚ umožnili skrátený proces prijatia eura s rovnakými podmienkami ako súčasní členovia eurozóny, ktorým bolo povolené odchýliť sa od pravidiel zakotvených v Pakte stability a rastu.

Zbigniew Chlebowski, predseda poslaneckého klubu hlavnej Občianskej platformy povedal, že krajina zrýchlila svoj vstup do mechanizmu výmenných kurzov (ERM-2), čo patrí do procesu prijímania eura. Tento krok by sa mal uskutočniť bez konštitučných zmien ako deklaruje hlavná opozičná strana Právo a spravodlivosť. Minulý rok Varšava zverejnila plán podľa ktorého by euro mala prijať v roku 2012. Mnohí analytici však tieto plány považujú za príliš ambiciózne. Poľský zlotý, ktorého kurz bol na stabilnej úrovni 3 zloté za euro sa teraz približuje k hodnote 5 zlotých za euro.

V každej krajine inak

Pohybu kurzu maďarského forintu sú rapídnejšie. Pred krízou sa pohyboval okolo úrovne 250-260 forintov za euro a teraz je na úrovni 306 a stále stúpa. Premiér Ferenc Gyurcsány taktiež hovorí o vstupe krajiny do eurozóny, pravdepodobne niekedy v rozpätí rokov 2012 – 2014, pokiaľ Maďarsko dokáže zreformovať verejný sektor a stabilizovať rozpočet.  

Situácia na Slovensku, najnovšej členskej krajiny eurozóny je situácia lepšia, avšak ekonomika závislá na výrobe a exporte čelí problémov pre značný pokles zahraničného dopytu. Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky odhaduje 3-percentný rast v roku 2009. „Stále však pretrvávajú riziká smerom nadol,“ upozornil. Štefanides taktiež tvrdí, že členstvo v eurozóne krajine veľmi pomáha pri prekonávaní krízy. „Narozdiel od ostatných krajín máme stabilný balík finančných aktív,“ dodal.

Rumunský leu za minulý rok stratil 20 % svojej hodnoty. Od roku 2005 balansoval na úrovni 3,5 – 3,7 RON/EUR, decembri 2008 však zažil prudký pokles na úroveň 3,9 RON/EUR. V januári dokonca zaznamenal svoje historickú devalváciu – 4,3/EUR. V súčasnosti stúpa na úroveň 4,2. Nezamestnanosť v krajine by mala stúpnuť o 5 % a vláda predpokladá tisíce prepustených hlavne z automobilového priemyslu.

Guvernér Národnej banky Rumunska Mugur Irescu v stredu povedal, že zvažuje pôžičku od Medzinárodného menového fondu. Nekonkretizoval sumu, ktorú krajina potrebuje.  

Podľa Societé Générale v Rumunsku, krajina potrebuje okolo 4 až 6 miliárd eur najmä na stabilizáciu bankového sektora, informuje Agerpres. Krajina podľa spoločnosti nie je na pokraji ekonomického kolapsu a je na tom lepšie ako Maďarsko.

Bulharský lev znáša otrasy na trhoch lepšie ako ostatné meny v okolitých štátoch. Komisár Almunia krajine odporučil, aby lepšie kontrolovala nervozitu na trhu a neskôr krajinu pochválil a vyzval ju, aby pokračovala vo svojom prístupe.

Avšak ako informuje Dnevnik, partner siete EurActiv v Bulharsku, Komisia varovala Sofiu pred zvyšovaním platov vo verejnom sektore. Upozornenie z Bruselu prišlo krátko na to, ako vláda zverejnila svoje zámery. Okrem toho v najbližších mesiacoch sa uskutočnia všeobecné voľby.

Viac detailov o hodnotení a odporúčaniach Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku a Poľsku nájdete tu.

Pozície:

Daniel Daianu, europoslanec (rumunská Liberálna strana), bývalý minister financií a súčasný člen výboru pre ekonomické a menové záležitosti počas svojho nedávneho vystúpenia v Bruseli vyhlásil, že „dôsledky súčasnej ekonomickej krízy sú rôzne a prístup od prípadu k prípadu už viac nie je dostačujúcim v snahe vyrovnať sa s ňou“. „Nové členské štáty potrebujú asistenciu a tak isto aj bankové skupiny,“ dodal.

Rumunský poslanec tiež podčiarkol svoje obavy ohľadom špekulácií okolo národných mien a situácii bánk operujúcich v strednej a východnej Európe. „Summit EÚ 1. marca sa musí seriózne zamerať na finančnú stabilitu nových členských krajín mimo eurozóny. Je to urgentnejšie ako kedykoľvek predtým,“ varoval Daianu.

Gyorgy Szapary, bývalý viceprezident maďarskej centrálnej banky a vysokoškolský profesor, povedal pre rumunský EurActiv, že pôžička, ktorú si Maďarsko zobral od Medzinárodného menového fondu a EÚ, značne pomohla ekonomike krajiny v čase, keď si nemohla požičať z iných zdrojov. Z jeho pohľadu budú pomoc potrebovať dovtedy, kým globálny finančný trh nebude opäť schopný poskytovať pôžičky. 

REKLAMA

REKLAMA