Kríza sa prehlbuje, ECB pod tlakom

Na Európsku centrálnu banku je opäť vyvíjaný nátlak, aby znížila úrokovú mieru pre pokles inflácie pod 2 % a zvyšujúcu sa nezamestnanosť, ktorá by v roku 2009 mala v dôsledku zhoršujúcej sa krízy vystúpiť na 10 %.

Podľa včerajších (6. január) odhadov Eurostatu inflácia eurozóny v decembri klesla na 1,6 % z 2,1 % v novembri. Ide o piate sekvenčné zníženie od júla 2008, kedy inflácia dosahovala 4 %. Súčasné výsledky potvrdzujú obavy z deflácie. Tento problém však Európska centrálna banka takmer nepozná. Od jej založenia v júni 1998 sa totiž zaoberala najmä bojom proti rastu inflácie, pričom sa ju snažili udržať okolo 2 %.

Ďalším negatívnym ukazovateľom, ktorému EÚ musí v dôsledku prehlbujúcej sa recesie čeliť, je rast nezamestnanosti. Komisár pre zamestnanosť Vladimír Špidla pre ČT v nedeľu (4. január) povedal, že počet ľudí bez práce stúpne o 2 % na 10 %.

Spomedzi členských krajín kríza najviac zasiahla Španielsko, kde nezamestnanosť vyletela na 12,8 %. Niektorí analytici dokonca predpokladajú ďalší masívny nárast až na 20 % v roku 2010. Vo Veľkej Británii je bez práce 1,825 milióna ľudí, čo je najviac od roku 1997. Experti predpokladajú, že do konca roka 2009 ich budú 2 milióny a v roku 2010 príde o prácu ďalší milión Britov.

Vlády európskych krajín v súčasnosti zamestnáva rozhodovanie o miere a prioritách národných záchranných plánov. Od ECB sa teda očakáva, že k reštartu európskej ekonomiky prispeje ďalším znižovaním úrokovej sadzby.

Za normálnych okolností by pri menej ako dvojpercentnej inflácii ECB so znížením úrokovej sadzby neváhala. Avšak pre negatívne ekonomické vyhliadky sa banka obáva, že ďalšia redukcia by mohla obmedziť jej „manévrovacie“ schopnosti po tom, čo v priebehu posledných troch mesiacov v roku 2008 znížila sadzby z pôvodných 4,25 % na súčasnú hodnotu 2,5 %.

Euro však neustále stráca voči doláru a libre, preto sa napriek všetkému očakáva, že na schôdzi 15. januára 2009 ECB nakoniec aj tak pristúpi k ďalšiemu znižovaniu.

Pozície:

Dánsky europoslanec Poul Nyrup Rasmussen, predseda Strany Európskych socialistov (PES), kritizoval 200-miliardový záchranný balík, ktorý prijali európski lídri minulý mesiac. „Treba urobiť oveľa viac, aby sme sa zachránili pred recesiou, ktorá sa mení na masovú nezamestnanosť.“ Zdôraznil, že plán nie je dostatočný na udržanie miery zamestnanosti.

Iní kritici poukazujú, že z pohľadu HDP, európsky záchranný plán je len štvrtinou toho, čo doteraz predložili USA a predstavuje len malú časť $700-800-miliardového plánu, ktorý navrhol novozvolený prezident Barack Obama na vytvorenie a záchranu 500,000 pracovných miest.

REKLAMA

REKLAMA