Kto má zásluhu na ekonomickom raste Slovenska?

Kto/čo prispel najviac k rekordnému rastu HDP na Slovensku? Podľa ankety INEKO to boli najmä minulé reformy. Nie všetci ekonómovia s tým súhlasia.

Pozadie:

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO zisťoval zdroje súčasného hospodárskeho rastu. Ten v poslednom kvartáli minulého roka dosiahol rekordných 14,1% a za celý rok 2007 dosiahol hodnotu 10,3%, čo je najviac v histórii SR.

Na ankete sa zúčastnilo 18 odborníkov, prevažne bankových analytikov a ekonómov z mimovládnych organizácií. 

Výsledok nepriznáva súčasnej vládnej koalícii žiadne zásluhy. INEKO zdôrazňuje, že nemá záujem vstupovať do straníckej súťaže: “Keďže ide o rekordný rast, je dôležité, aby spoločnosť dobre rozumela, čoho je a čoho nie je dôsledkom,” vysvetľuje sprievodná správa ankety. Zoznam 18 odborníkov je súčasťou tlačovej správy. INEKO oslovilo aj 4 ekonómov SAV. Nezaslali však žiadnu odpoveď.

Otázky:

Hlavným výsledkom ankety je, že “celkový vplyv opatrení prijatých po roku 2006 na ekonomický rast je blízky nule.” Anketa dokonca konštatuje, že “obdobie 2006 – súčasnosť” má negatívny vplyv na rast HDP Slovenska a to – 4%.

Oslovení experti priznávajú súčasnej vláde väčšinou iba jediný pozitívny vplyv, a to prípravu na vstup do eurozóny – snahu o znižovanie štátneho dlhu a inflácie.

Najväčšiu zásluhu na rekordnom slovenskom raste má hospodárska politika z obdobia 1998 – 2006. Podľa analýzy jej podiel na súčasnom raste HDP predstavuje 61%. Zvyšok (29%) tvoria najmä externé faktory – vstup do únie, globalizácia, technologické zmeny, výstavba diaľnic…

Z čiastkových vplyvov ekonómovia najviac vyzdvihli:

  • daňovú reformu z roku 2004 – pripísali jej 17% podiel na slovenskom ekonomickom úspechu
  • reformy prvej vlny do roku 1998 – otvorenie hraníc, cenová liberalizácia, privatizácia: 14%
  • vstup do EÚ: 10%
  • reforma trhu práce (druhá Dzurindova vláda): 9%
  • ozdravenie a privatizácia bánk: 7%
  • umožnenie privatizácie zahraničným investorom: 7%

Juraj Draxler zo Center for European Policy Studie v Bruseli upozorňuje, že vplyv rovnej dane netreba preceňovať: “Daňový systém by som hodnotil ako dobrý, ale jeho čisto technický dopad na rast je pomerne malý.”

Obdobie 2006 – súčasnosť získalo v čiastkových hodnoteniach väčšinou záporné hodnoty:

  • manažovanie vstupu SR do eurozóny: 5%
  • zmeny v zdravotníctve: – 2%
  • úprava daňovej reformy: – 2%
  • novela zákonníka práce: – 5%

Väčšina expertov sa zhoduje, že zdroje vysokého slovenského rastu tkvejú “jednoznačne v minulosti.” Ekonóm Pavol Kárász s tým “kategoricky nesúhlasí,” pretože takéto rozdeľovanie zásluh na obdobie  pred a po 2006 “nie je objektívne.” Zdôrazňuje, že  súčasný hospodársky rast by nebol možný bez hospodárskej kontinuity súčasnej vlády.

Pozície:

Juraj Draxler, Centre for European Policy Studies, Brusel: “SR je krajina s lacnou, pomerne kvalifikovanou pracovnou silou a je súčasťou EÚ. To je hlavný príbeh, ďalšie výrazné faktory sú politická, menová a fiskálna stabilita. Ostatné veci sú pre súčasný rast vyslovene druhoradé, napríklad daňový systém by som hodnotil ako dobrý, ale jeho čisto technický dopad na rast je pomerne malý. Rovná daň a nízke sadzby však pre investorov slúžia ako akási visačka – “business friendly country” – malej a málo známej krajiny. (Do kolónky “ochota ľudí pracovať za nízke mzdy” dávam jedno percento, tie mzdy by zrejme ekonomicky mierne zvýšenie uniesli, ale inak ľudia za takéto mzdy jednoducho pracovať musia, ochota s tým veľa nemá.)

Pavol Kárász, ekonóm SAV: Zdôrazňuje, že ak súčasný rast by nebol možný, ak by aktuálna vláda robila hospodársku politiku, ktorá by odrádzala investorov. Preto rekordné ekonomické výsledky označuje za “výsledok predchádzajúcej aj súčasnej vlády.” Za najpozitívnejšie prínosy vlády Roberta Fica označil nízku infláciu, ktorá do roku 2006 prekračovala priemerné hodnoty EÚ a tiež “ďalšie zdokonaľovanie a konsolidáciu verejných financií.”

Juraj Barta, Slovenská sporiteľňa: “Reformy prvého a druhého obdobia treba chápať ako nutnú, nie však postačujúcu podmienku hospodárskeho rastu. Reformy II. vlády M. Dzurindu majú najlepšie vysledovateľnú príčinnú súvislosť s reformami, bez predchádzajúcich opatrení by však len ťažko boli uskutočniteľné a ich efekt by bol neporovnateľne menej významný.”

Radovan Ďurana, INESS: “Pri daňovej reforme bolo pre rast HDP ďaleko dôležitejším faktorom zrušenie dane z dividend ako zavedenie rovnej sadzby 19%.”

Ján Tóth, ING Bank: “Detailnejšie údaje ponukovej strany HDP naznačujú, že motorom rastu v roku 2007 boli odvetvia priemyslu v automobilovom sektore, ako aj elektrotechnickom. Tieto nové kapacity sa dajú odstopovať do minulých rokov, kedy rozhodnutie zahraničných investorov investovať na Slovensku bolo spravené.”

REKLAMA

REKLAMA