Kto ovládne Afriku?

Afrika je dobrý business a Čína to vie. Na čiernom kontinente sa začína správať ako neo-koloniálna mocnosť. Európsky prístup ťahá za kratší koniec.

Krátka správa:

Čína uplatňuje vo svete osvedčený politický model: nezasahovať a nekomentovať vnútorné záležitosti a presadzovať jeden neo-liberálny koncept na všetky krajiny. Táto stratégia zvýšila obchodnú výmenu Číny s Afrikou v roku 2006 o 40%, čo predstavuje 55,5 miliardy dolárov. Čínske investície na čiernom kontinente dosiahli v tom istom roku takmer 12 miliárd dolárov. Tretina surovej ropy na čínskom trhu pochádza z Afriky.

Čína začína ovládať mnohé africké ekonomické oblasti, najmä stavebníctvo a energetiku, píše Bernt Berger z Inštitútu mierového výskumu a bezpečnostnej politiky v Hamburgu (IFSH). Na kontinent sa sťahujú veľké firmy v rámci štátnych rozvojových programov. Tie sú orientované výrazne komerčne – priemyselné a sociálne projekty získavajú čínske stavebné firmy.

Prichádzajú aj malí podnikatelia a pracovníci – v roku 2006 v Afrike dlhodobo žilo a pracovalo 750 tisíc Číňanov a ich počet stále narastá.

Aj keď EÚ zostáva s obchodnou výmenou 315,2 miliárd dolárov v roku 2006 stále najväčším obchodným partnerom čierneho kontinentu, podľa Bergera stráca svoj vplyv. Únia sa orientuje na hodnotovú politiku – snaží sa o udržateľný rozvoj Afriky, ktorá sa vymaní zo závislosti na medzinárodnej pomoci a surovinového vývozu. EÚ apeluje na demokratizačné reformy vládnutia a trvalo udržateľný rozvoj.

Čína s takýmito aspektami nastráca čas. V mnohých prípadoch jej pragmatická angažovanosť pomáha africkej ekonomike, čo vo svojej správe za rok 2006 potvrdili aj organizácie OBSE a Svetová banka.

Bernt Berger vidí čínsky vplyv menej pozitívne. Tvrdí, že Peking prebral európske post-koloniálne metódy, ktoré nepomáhajú africkým štátom nastúpiť cestu samostatnosti a udržateľnosti, ale uvrhujú ich do závislosti na “nových kolonizátoroch.” Vyzýva Čínu, aby v spolupráci s ďalšími globálnymi hráčmi (USA, India, EÚ) nedopustila obetovanie Afriky na oltár globalizácie.

REKLAMA

REKLAMA