Kto zanedbáva boj proti praniu špinavých peňazí?

Slovensko a ďalších 14 krajín EÚ stále neprebrali európsku smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. EK im zaslala varovanie.

Tretia smernica o boji proti špinavým peniazom sa vzťahuje na finančný sektor, právnikov, notárov, účtovníkov, realitných agentov, kasína a poskytovateľov služieb v konzorciách a spoločnostiach. Do jej pôsobnosti patria aj všetci poskytovatelia tovaru v prípade hotovostných platieb nad 15 000 EUR.

Smernicu prijali v roku 2005 a jej hlavným cieľom je preťať finančné toky teroristov a zločincov. Osoby, na ktoré sa vzťahuje smernica, sú povinné:

  • zisťovať a overovať totožnosť svojich klientov a s nimi spojeného konečného vlastníka, ako aj sledovať svoj obchodný vzťah so zákazníkom
  • ohlasovať verejným orgánom (obvykle finančnej spravodajskej jednotke) podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a zároveň
  • prijímať podporné opatrenia, ako napríklad riadne vyškolenie personálu a zavedenie primeraných interných stratégií a postupov zameraných na prevenciu.

Členské štáty mali novú legislatívu prebrať do decembra 2007. Doteraz tak neurobilo 15 krajín. Okrem Slovenska aj Belgicko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Komisia im zaslala odôvodnené stanoviská, ktoré predstavujú druhú fázu konania o porušení právnych predpisov. Ak do dvoch mesiacov nedostane uspokojivú odpoveď, môže krajiny zažalovať na Európskom súdnom dvore.

Podľa niektorých právnikov je smernica problematická, pretože môže zasahovať do profesionálnej diskrétnosti, ktorú finančné a právne inštitúcie prechovávajú voči klientom. Iní sa zasa sťažujú na priveľké administratívne zaťaženie.

REKLAMA

REKLAMA