Kvalitnými cestami za zdravé životné prostredie

Odstraňovanie úzkych ciest a budovanie väčších a lepších komunikácií znamená okrem iného aj menšiu záťaž pre životné prostredie. Konštatuje sa to v správe vydanej Cestnou federáciou EÚ. Štúdia je odpoveďou na kritiku zelených, podľa ktorých sú investície do cestnej infraštruktúry v rozpore s cieľmi udržateľného rozvoja.

Krátka správa

Cestná federácia EÚ (ERF) vo svojej správe vydanej 10. apríla 2007 konštatuje: „Je potrebné viac investovať do cestnej infraštruktúry a rovnako odstraňovať úzke cestné priechody, vyhnúť sa centrám miest a dobudovať všetky doteraz chýbajúce spojenia. Súčasný stav si vyžaduje miliardy ročne na zvýšené náklady za pohonné látky. Tento krok by zároveň prispel k tomu, aby sa sektor dopravy začal pohybovať po environmentálnej stope.“

Citujúc štúdiu prevzatú od nezávislej nórskej organizácie SINTEF Group, ERF tvrdí, že zvyšovanie kapacity infraštruktúry spôsobuje priame znižovanie produkcie emisií motorovými dopravnými prostriedkami.

Výskumníci SINTEF na príklade mikrosimulácie dopravy dokázali, že napríklad prepracovanie a zmodernizovanie úzkych ciest s veľkým počtom zákrut by viedlo k zníženiu emisií CO2 až o 38%, emisií CO o 67% a emisií NOx dokonca až o 75%. Simulácia bola prevedená s predpokladom, že súčasná úroveň hustoty dopravy ostane nezmenená.

ERF vyhlásila, že „prípady, kde samospráva zámerne potláčala požiadavky [na rozvoj infraštruktúry – pozn.], boli environmentálne kontraproduktívne.“

Štúdia nasleduje po vyhláseniach zelených mimovládnych organizácií, že je potrebné regulovať cestnú dopravu v prospech systému udržateľnej dopravy, zvlášť investíciami do železničnej a verejnej dopravy, ktoré produkujú asi trikrát menej emisií CO2 než bežné autá.

Magda Stoczkiewicz z CEE Bankwatch Network povedala: „EÚ by mala míňať menej na cesty a viac na alternatívy automobilovej dopravy… Budovanie cestnej infraštruktúry vedie k akejsi inflácii cestnej dopravy, podobne ako vo finančníctve vedie k inflácii tlač veľkého množstva bankoviek. Napríklad Česká republika a Litva majú v prepočte na jedného obyvateľa viac áut, ako bohaté Dánsko.“

Desať nových členských krajín zo strednej a východnej Európy sa chystá investovať viac ako polovicu balíka pomoci od EÚ práve do infraštruktúry. Príjmy z EÚ v období nasledujúcich 7 rokov budú pre tieto krajiny predstavovať spolu približne 50 mld. eur. Ide o pomoc zo štrukturálnych a kohéznych fondov. Na rozvoj železníc pôjde 30% a na rozvoj verejnej dopravy 10%.

Zelená mimovládna organizácia Priatelia Zeme (FoEE) tvrdí, že to povedie k „zvýšenej produkcii skleníkových plynov pochádzajúcich z dopravy.“ Zároveň vyzvala Komisiu, aby zasiahla proti utopeniu miliárd eur v projektoch, ktoré povedú k rozvoju za cenu veľkej energetickej náročnosti.

ERF na druhej strane argumentuje, že napríklad situácia v Poľsku je alarmujúca. Pre ilustráciu, len 3% cestnej infraštruktúry spĺňajú západné štandardy. Dôsledkom je veľké množstvo produkovaných emisií a rovnako zvýšený počet dopravných nehôd.

Slovensko taktiež podporuje rozvoj cestnej dopravy. V roku 1995 vznikla Národná diaľničná spoločnosť, ktorej cieľom je okrem iného budovať diaľnice a cestnú infraštruktúru v súlade s vládnym Plánom rozvoja diaľnic a ciest SR. Vláda sa k rozvoju cestnej dopravy zaviazala vo svojom programovom vyhlásení: „Prioritou vlády v súlade so spoločnou európskou dopravnou politikou  bude zrýchlenie tempa výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry s cieľom prepojenia nadradenej dopravnej infraštruktúry na transeurópsku dopravnú sieť a zlepšenie dostupnosti všetkých regiónov SR k nadradenej dopravnej infraštruktúre.“ Aktuálny plán výstavby cestnej infraštruktúry na obdobie 2006-2008 je možné zhliadnuť na stránke Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

REKLAMA

REKLAMA