Legislatíva o znižovaní emisií z áut rozdeľuje členské štáty EÚ

Ministri EÚ pre životné prostredie sa 28. júna dohodli na znížení emisií skleníkových plynov z áut v rámci boja proti klimatickým zmenám. Francúzsko a Taliansko sú však v otázke rozdelenia povinností medzi jednotlivými aktérmi sektora v opozícii voči Nemecku a Veľkej Británii.

Exhaust pipe
https://euractiv.sk

Pozadie

Motorové vozidlá sú v súčasnosti zodpovedné za 20 % z celkových emisií CO2 v Európe. S cieľom vyhnúť sa prijatiu legislatívy, ktorá by priamo regulovala automobilových výrobcov, boli medzi Európskou komisiou a Európskou asociáciou automobilových výrobcov (ACEA) ešte v roku 1998 dohodnuté neformálne pravidlá. Výrobcovia áut sa v ich rámci zaviazali znížiť emisie CO2 z áut do roku 2008 na úroveň 140 g/km. Japonskí a kórejskí výrobcovia pritom na seba zobrali podobný záväzok s časovým výhľadom do roku 2009.

Napriek významnému pokroku klesli priemerné emisie zo 186 g/km v roku 1995 len na úroveň 163 g/km v roku 2004. Kvôli neúspechu dobrovoľných dohôd navrhla Komisia vo februári tohto roka prijať záväzné právne normy. Jej návrh spočíval v znížení priemernej výšky emisií z nových áut zo 162 g/km na 130 g/km do roku 2012. Výrobcovia automobilov sa mali k tejto úrovni emisií dopracovať hlavne vďaka používaniu nových technológií, zatiaľ čo výrobcovia pneumatík, dodávatelia paliva, opravári a verejná moc sa mali podieľať na dodatočnej redukcii o 10 g/km.

Konkrétne opatrenia však zatiaľ neboli prijaté, Komisia by ich mala navrhnúť do konca tohto roka. Predtým sa však Rada EÚ a Európsky parlament musia dohodnúť na stratégii.

Otázky

Rada EÚ na svojom zasadnutí 28. júna jednomyseľne podporila návrh Komisie na podstatné zníženie emisií z áut, za ktoré sú zodpovední samotní automobiloví výrobcovia. Nedospela však k dohode, akým spôsobom by mal byť podiel na redukcii emisií rozdelení medzi výrobcov veľkých a malých modelov.

Táto otázka rozdeľuje európsky automobilový priemysel. Francúzski a talianski konštruktéri, ktorí vyrábajú zväčša menšie a palivovo menej náročné modely, sa stavajú proti výrobcom veľkých áut s vysokým výkonom, ktoré pochádzajú najmä z dielní nemeckých a britských výrobcov, ako Mercedes, Audi, Porsche, BMW, Jaguar a Land Rover.

Francúzski a talianski výrobcovia, ktorí sú na dobrej ceste dosiahnuť hodnotu emisií 140 g/km v roku 2008, si želajú, aby boli normy aplikované na všetkých automobilových výrobcov v rovnakej miere. Britské a nemecké automobilové spoločnosti naopak odmietajú rovnaké normy pre nich a pre výrobcov ľahších modelov rovnaké.

Uhlíkové emisie z novozaregistrovaných áut v Nemecku sa v roku 2006 približovali hodnote 172,5 g/km. Automobiloví výrobcovia však zdôrazňujú, že ich autá len zodpovedajú dopytu spotrebiteľov, ktorí si žiadajú bezpečnejšie a výkonnejšie autá a preto by bolo nespravodlivé, aby boli za to trestaní.

Keďže Rada EÚ nedospela k žiadnej dohode, bude podľa slov nemeckého ministra pre životné prostredie Sigmara Gabriela teraz na Komisii, aby vypracovala ďalšie návrhy riešenia. Tie by mali byť predstavené koncom tohto roku, alebo najneskôr začiatkom budúceho roku.

V Európskom parlamente zatiaľ britský europoslanec Chris Davies (ALDE) predložil správu, ktorá podporuje „rozdelenie povinností medzi výrobcami“ a stanovuje rôzne ciele pre jednotlivé modely v závislosti od ich veľkosti a nákladov na redukciu emisií. Cieľom tohto návrhu je poukázať na „veľkú rôznorodosť spotrebiteľských preferencií, čo sa týka áut, ako aj rôzne zloženie automobilového parku jednotlivých výrobcov.“

Europoslanec však na oplátku navrhol zakázať výrobu všetkých vozidiel, ktorých rýchlosť prekračuje 162 km/h, čo je o 25 percent vyššia rýchlosť ako povolená rýchlosť vo väčšine krajín EÚ. Takéto opatrenie by znamenalo koniec športovým autám ako Porsche, Ferrari a Lamborghini.

Pozície

Eurokomisár pre životné prostredie Stavros Dimas hovoril otvorene o svojej spokojnosti so závermi Rady EÚ pre životné prostredie, pričom vyhlásil: „Správa vyslaná do automobilového priemyslu je jasná: súčasné snahy o znižovanie emisií musia pokračovať, zosilňovať a zrýchľovať sa.“

Sigmar Gabriel, nemecký minister pre životné prostredie, poukázal na to, že „problém konkurencie je skutočný hlavolam. Existuje tu obrovský konflikt, najmä medzi nemeckým a francúzskym a talianskym automobilovým priemyslom.“ Zároveň naznačil, že definovanie špecifického cieľa pre výrobcov veľkých áut by prispelo v nemalej miere k boju s klimatickými zmenami. „Ak máte v EÚ viac ako 60 % áut priemernej veľkosti a 20 % veľkých vozidiel, nemôžete dosiahnuť cieľ 120 g len redukciou emisií veľkých áut. To je nemožné. To nie je politická, ale matematická otázka.“

Talianske a francúzske automobilové firmy vyvíjajú nátlak na svojich ministrov, aby podporovali stratégiu, ktorá by každému automobilovému výrobcovi skôr umožnila vziať na seba individuálnu zodpovednosť za dosiahnutie cieľa, ako by uprednostnila povinný jednotný systém pre celý sektor.

Ďalšie kroky

  • 25.-27. jún 2007: Diskusia vo Výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie o stratégii Komisie.
  • Október 2007: Správa o stratégii Komisie by mala byť prijatá Výborom Európskeho parlamentu pre životné prostredie.
  • November 2007: Predpokladaný termín pre hlasovanie v plenárnej schôdzi.
  • Koniec roka 2007 – Začiatok roka 2008: Prezentácia návrhu Komisie o konkrétnych krokoch na zavedenie legislatívy. Konzultácia medzi zainteresovanými stranami a dopadová štúdia.  

REKLAMA

REKLAMA