Lepšia spolupráca – menej povodní

Europoslanci vyzvali k lepšej zlepšenie vzájomnej spolupráce členských krajín EÚ v oblasti hodnotenia povodňových rizík a povodňového manažmentu. Správa, prijatá 13. júna 2006, vyzýva členské štáty na vypracovanie povodňových plánov.

 

Pozadie

Vzhľadom na skutočnosť, že takmer 80 % európskych riek preteká cez hranice viacerých členských štátov, lepšia spolupráca členských krajín EÚ v oblasti hodnotenia povodňových rizík a povodňového manažmentu by mohla významne znížiť riziko povodní.

Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné úplne predchádzať, no ktorý spôsobuje straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva a ekologické škody výrazne zasahujúce do hospodárskeho rozvoja EÚ. V období 1998 až 2004 zahynulo v Európe v dôsledku povodní 700 osôb. Poslanci preto v prvom čítaní odsúhlasili návrh smernice, ktorá sa zaoberá posudzovaním povodňových rizík a povodňovým manažmentom s cieľom minimalizovať následky tohto neželaného živlu.

K zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých účinkov záplav prispieva zlé riadenie ľudskej činnosti (napr. v dôsledku rozšírenia osídlenia v záplavových oblastiach a zníženia množstva prirodzených zadržiavacích zón výrubom lesov), ale aj globálne otepľovanie.

Otázky

Správa, prijatá 13. júna 2006 v prvom čítaní, preto v tejto súvislosti uvádza, že ak majú byť opatrenia na zníženie povodňových rizík účinné, musia byť koordinované medzi členskými štátmi, ich národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj organizáciami zodpovednými za manažment riek pozdĺž ich celého povodia. Tradičné stratégie povodňového manažmentu zamerané na výstavbu infraštruktúr pre okamžitú ochranu ľudí, nehnuteľného majetku a tovaru totiž neboli schopné zaručiť takú ochranu, aká sa od nich očakávala.

Správa členským štátom odporúča, aby prijali opatrenia, ktoré budú prínosom pre povodňový manažment „v oblastiach proti prúdu i po prúde riek“ v rámci ich územia aj mimo neho a „zachovali prirodzený tok riek všade tam, kde je to možné“. Ak to nie je možné, mali by členské štáty „vyvinúť úsilie o nájdenie náhradnej oblasti na vlastnom území, alebo by mali takéto oblasti hľadať v spolupráci s ďalšími členskými štátmi“. Zásadu solidarity v rámci tejto smernice možno podľa správy posilniť poskytnutím dodatočných stimulov pre cezhraničnú spoluprácu, s cieľom znížiť cezhraničné povodňové riziká.

Povodňový manažment pozdĺž povodia rieky, ktorá tečie medzi dvoma alebo viacerými susediacimi krajinami by mal preto byť organizovaný „takým spôsobom, aby žiadna oblasť nebola vystavená riziku povodní následkom vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorý nie je trvalo udržateľný“, uvádza správa, ktorá zároveň pripomína, že Rada vo svojich záveroch uznala, že „ľudská činnosť a klimatické zmeny prispievajú k zvýšeniu pravdepodobnosti extrémnych záplav“. Komisia a členské štáty by preto podľa poslancov mali prijať opatrenia na zlepšenie prevencie povodní, ochranu proti povodňovému riziku a na znižovanie škôd.

Keďže na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom záplav (riečne povodne, bleskové povodne, mestské povodne, kanalizačné záplavy, pobrežné záplavy a záplavy spôsobené intenzívnymi zrážkami) a ich príčiny a následky sú tiež v jednotlivých krajinách a oblastiach rozdielne, ciele týkajúce sa zvládania povodňového nebezpečenstva by podľa správy mali tiež vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok.

Pozície

V rámci tzv. zdôvodnení hlasovania vystúpil k problematike povodní slovenský europoslanec Milan Gaľa (EĽS-ED). Svojich kolegov informoval, že v uplynulých ôsmich rokoch povodne pravidelne ohrozujú obyvateľov Slovenskej republiky, pričom doteraz išlo najmä o riečne záplavy na veľkých tokoch riek. Pre mnohé regióny, predovšetkým pre región Východného Slovenska, sú však podľa neho po minulom týždni aktuálne aj nárazové záplavy, ktoré sú spôsobené intenzívnym dažďom v určitej lokalite. Hlavné príčiny záplav vidí v zmene podnebia, no škody spôsobené výskytom nárazových záplav sú podľa jeho slov vo veľkej miere zároveň ovplyvnené ľudskými činnosťami, akými sú výrub lesov v hornej časti povodia, neadekvátne odvodňovacie postupy a najmä rozsiahla výstavba vo vysoko rizikových záplavových oblastiach.

Ocenil preto snahu predkladateľa návrhu smernice – Európskej komisie – vytvoriť a skompletizovať povodňové mapy a indikatívne mapy povodňových škôd. Koordinované plánovanie a činnosti v povodiach členských štátov EÚ podľa neho zabezpečia primerané zohľadnenie záujmov všetkých zúčastnených partnerov, ako aj najlepšie využitie zdrojov.  

Socialistická europoslankyňa Jutta Haug v mene Socialistickej skupiny v EP (SES) vyhlásila: „Táto smernica je prvým krokom na ceste k efektívnej prevencii povodní. Kým však bude prevencia reálna, prinajmenšom by nám mala pomôcť efektívnejšie sa vyrovnávať s dôsledkami povodní.”

REKLAMA

REKLAMA