Lídri EÚ schválili vstup Slovenska do eurozóny

Vstup Slovenska do eurozóny schválili na najvyššej úrovni predstavitelia členských štátov EÚ. Premiér Robert Fico na summite v Bruseli presviedčal svojich kolegov, že Slovensko euro-kritériá udrží aj v budúcnosti.

Eurosocha (Brusel), DeviantArd: Miso H.
Foto: www.mmisso.com

Pozadie:

Slovenská snaha o vstup do eurozóny sa začala v júli 2003, keď vláda Mikuláša Dzurindu schválila stratégiu prijatia eura. V septembri 2004 stanovila cieľový dátum vstupu do eurozóny na 1. januára 2009. Vláda Roberta Fica, ktorá vzišla z volieb v júni 2006, sa k stanovenému záväzku prihlásila. 

Summit EÚ 19. júna po piatich rokoch zavŕšil slovenské úsilie a súhlasil so vstupom krajiny do eurozóny vo vytýčenom termíne. Tomu predchádzalo kladné odporúčanie Komisie zo 7. mája 2008, založené na potvrdení Eurostatu z apríla toho istého roku, že Slovensko plní maastrichtské kritériá.

Otázky:

Lídri EÚ-27 hladko schválili vstup Slovenska do eurozóny. Premiér Robert Fico ich musel presviedčať len o tom, že jeho vláda nepoľaví v disciplíne a prísne rozpočtové a inflačné kritériá bude plniť aj po vstupe do eurozóny 1. januára 2009: “Urobíme všetko pre to, aby sme v roku 2011 dosiahli vyrovnaný rozpočet, pretože to je najlepší spôsob, ako bojovať proti inflácii, ktorá trápi celú Európu a nie je len problémom Slovenska,” vyhlásil premiér na tlačovej konferencii v Bruseli. Zároveň doplnil, že vláda má pripravený aj špeciálny “inflačný balíček,” ak by sa ceny predsa len vymkli zpod kontroly.

Práve v súvislosti s možnou slovenskou infláciou vyjadrila ECB “značné obavy.” Varuje pred zvyšovaním miezd, ktoré verejnosť v strachu pred zdražovaním požaduje: “Napätie na trhu práce a vznikajúci nedostatok pracovných síl v niektorých regiónoch a segmentoch trhu práce predstavujú riziko akcelerácie mzdového rastu,” uvádza sa v jej hodnotiacej správe. Výrazné inflačné riziko tiež vidí v cenovom raste energií, ktoré ešte nie sú plne deregulované.

Robert Fico zopakoval, že si želá “silný konverzný kurz, ktorý je dobrý pre ľudí a pre ich úspory.” Prvýkrát však zobral do úvahy aj záujmy exportérov: “…ale príliš silný konverzný kurz by mohol znížiť ekonomický rast. Chceme, aby zabezpečil rast HDP na čo najvyššej úrovni a zároveň z neho mali ľudia čo najväčší osoh,” cituje premiéra Reuters.

Konverzný kurz definitívne stanovia ministri financií EÚ na rokovaní v Bruseli 8. júla. Predpokladá sa, že bude kopírovať úroveň súčasnej centrálnej parity 1 euro = 30,1260 Sk. Zároveň odmietol komentovať špekulácie niektorých členov EP, že centrálna parita by sa mohla ešte raz meniť. 

Zahraničné médiá si na summite všímali aj aktuálny škandál v súvislosti s návštevou ministra financií Jána Počiatka na jachte predstaviteľov finančnej skupiny J&T v Monaku tesne pred oznámením zmeny parity. To vyvolalo podozrenia z úniku informácií, ktoré umožnili finančným skupinám zarobiť na zmene kurzu.

Slovensko od nového roka príjme euro ako

  • druhá krajina bývalého sovietskeho bloku
  • štvrtá krajina zo skupiny nových členských štátov EÚ
  • šestnásta krajina eurozóny

“Vstup do eurozóny uspokojí najmä požiadavky zahraničných investorov, ktorí sa významne podieľali na rekonštrukcii slovenskej ekonomiky v poslednej dekáde. Euro môže nielen poistiť ich zotrvanie na Slovensku, ale aj pritiahnuť nové investície. Ich pôsobenie na Slovensku bude menej rizikové z hľadiska kurzovej straty, ako tomu bude v Poľsku alebo Česku. To by mohla byť výrazná výhoda pre malú krajinu, ako je Slovensko. Vo všeobecnosti platí, že z globalizácie a otvárania sa svetu profitujú malé ekonomiky viac ako veľké”, povedal v májovom interview pre EurActiv prof. Kenneth Dyson, ktorý prednášal v Bratislave v rámci projektu Excelentná Univerzita.

REKLAMA

REKLAMA