Lídri sa dohodli na mechanizme pomoci Grécku

Európski lídri sa dohodli na koordinovanej podpore Grécku. Nemci presadili, že ho využijú len ako poslednú možnosť a Medzinárodný menový fond prispeje tretinou z celkového balíka.

Na mechanizme sa najprv dohodla nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozy. Následne ich podporili aj ostatní lídri členských krajín eurozóny na mimoriadnom summite krajín menovej únie. Odmietli však uviesť konkrétnu cifru. Diplomatické zdroje hovoria o sume okolo 22 miliárd eur.

Konfliktné požiadavky

Pre hrozbu bankrotu členskej krajiny eurozóny sa lídri snažili nájsť kompromisy, pretože medzi nimi panovali protichodné stanoviská. Merkelová, ktorú v máji čakajú regionálne voľby sa snažila zabrániť tomu, aby jej daňoví poplatníci museli platiť za grécku nedisciplinovanosť. Nemci sa v prieskumoch verejnej mienky vyjadrovali zásadne proti poskytovaniu akejkoľvek formy pomoci.

Na druhej strane, väčšina krajín eurozóny a Európska komisia trvali na tom, že blok potrebuje dokázať, že je schopný riešiť svoje problémy. Obrátenie sa na Medzinárodný menový fond so žiadosťou o podporu pri riešení vnútorných záležitostí považovali za spôsob ako poškodiť imidž bloku.

Kompromis je nakoniec taký, že eurozóna pomôže s podporou MMF, no väčšinu balíka bude pochádzať menovej únie, čím chcú dokázať svoju pozíciu „hlavného záchrancu krajiny“.

Štáty s eurom do balíka prispejú dve tretiny, zvyšnú tretinu priplatí MMF. Potvrdil to aj Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny.

Nemecko si udržalo veto

Nemecko zaistilo, že mechanizmus aktivujú len ak nebude iná možnosť. Nemci presadili aj to, že spustenie mechanizmu musia krajiny schváliť jednomyseľne. Členské štáty spoločne stanovia aj úrokové sadzby.  Okrem toho si udržali právo veta pri posudzovaní krajiny snažiacej sa získať pomoc. Lídri preto varovali Portugalsko, aby intenzívne konsolidovalo, keďže agentúra Fitch znížila jeho rating.

Kľúč prispievania

Každá členská krajina eurozóny bude prispievať podľa svojho podielu na kapitále Európskej centrálnej banky. Ako včera uviedol slovenský premiér Robert Fico, v prípade Slovenska je to 0,69 %. Najviac by museli zaplatiť Nemci a Francúzi.

Bilaterálne pôžičky budú poskytované s prísnymi podmienkami a vyššími úrokovými sadzbami ako bežne. Tak sa má udržať tlak na Atény, aby urobili všetko pre navrátenie sa k bežnému úverovaniu.

Na zaistenie disciplíny členských štátov – stály predseda Rady Herman Van Rompuy na požiadanie lídrov vytvorí pracovnú skupinu, ktorá navrhne zmeny Paktu stability a rastu. Zverejniť by ich mali do konca roka.

Pozície:

Grécka vláda plán uvítala a tvrdí, že plne spĺňa jej požiadavky. „Je to znak stability, od ktorej očakávame, že bude mať pozitívny vplyv na grécku ekonomiku.“ Spokojný bol aj premiér George Papanderou, ktorýpo rokovaní vyhlásil: „Európa urobila obrovský krok vpred v reakcii na obrovskú výzvu.“

„Ak by sme nechali Grécko padnúť tak, ako padli niektoré veľké americké bankové inštitúcie, tak to môže mať veľmi zlý vplyv na ďalšie krajiny, ktoré majú problémy a preto bola jasná snaha členských štátov prijať stanovisko, ktoré naznačuje, že ak zlyhajú trhové možnosti a Grécko si nebude môcť požičať za normálnych trhových podmienok tak nastúpi eurozóna a MMF a prostredníctvom tzv. bilaterálnych pôžičiek je eurozóna pripravená Grécku pomôcť,“ uviedol slovenský premiér Robert Fico.  Zároveň však zdôraznil, že Gréci nepožiadali o žiadnu finančnú pomoc a mechanizmus možno nikdy nespustia.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso povedal, že zaangažovanie Medzinárodného menového fondu bolo jedinou cestou ako dosiahnuť konsenzus. „Vyriešili sme to v rámci európskej rodiny,“ povedal. „Myslím, že je to v tomto čase správne rozhodnutie čeliť niečomu, čo je výnimočným problémom.“

Predseda Eurogroup, stretnutia ministrov financií, Jean-Claude Juncker vyhlásil, že hoci v princípe nesúhlasí so zásahmi MMF, konečnú dohodu podporuje. „Myslím, že to vyšle ten správny signál na finančné trhy,“ uviedol na konci summitu.

Predseda Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet vyjadril svoj nesúhlas so zainteresovaním MMF. „Ak Medzinárodný menový fond alebo iný orgán vykoná úlohu namiesto Eurogroup alebo vlád, je to evidentne veľmi, veľmi zlé,“ povedal pre francúzsku televíziu pred summitom.

Trichet však napokon toto svoje prehlásenie zmenil, keď po uzavretí dohody povedal: „Myslím, že toto schodné riešenie zachováva to, čo je pre nás dôležité – zodpovednosť vlád v krajinách eurozóny,“ povedal a dodal: „Verím, že mechanizmus, o ktorom sa dnes rozhodlo nebude musieť byť aktivovaný a Grécko si postupne znovu získa dôveru trhu.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA