Macron odkazuje MMF: Poradíme si aj bez vás

Francúzsky prezident súhlasí s vlastným menovým fondom pre EÚ. Varuje pred zlými vzťahmi s Tureckom.

Po východoeurópskom turné zamieril Emmanuel Macron na prvú oficiálnu návštevu Grécka. Využil ju na predstavenie svojho desaťročného plánu na obnovu Európy.

Európa na nových základoch

Francúzsky prezident požaduje pre Európu viac demokratických inštitúcií. Mali by byť odpoveďou na vlnu populizmu, ktorá pomohla nástupu krajne pravicových lídrov ako Marine Le Penová a naštartovaniu úspešnej kampane za vystúpenie Británie z EÚ.

Macron upozornil, že pokým Európska únia radikálne nezmení spôsob vládnutia, bude sa blížiť k svojmu zániku.

„Verím v európsku suverenitu, ktorá nám zaistí schopnosť sebaobrany a existencie. Len tak nebudeme závislí na veľmociach ako Čína alebo Amerika,“ vyhlásil francúzsky prezident na vrchole aténskej hory Pnyx.

Paneurópske volebné kandidátky

Do konca roku chce Macron predstaviť európskej verejnosti svoje návrhy z prezidentskej kampane. Vo všetkých členských krajinách plánuje organizovať pravidelné verejné debaty o budúcnosti Európskej únie.

„Ešte tento rok zahájime pravidelné demokratické zhromaždenia po celej Európe. Je na každom z nás, či sa zapojíme alebo nie,“ priblížil jeden z návrhov Emmanuel Macron.

„Nechcem, aby sa o nových európskych zmluvách rozhodovalo za zatvorenými dverami, alebo na bruselských, parížskych, či berlínskych chodbách,“ dodal.

Ďalšie návrhy francúzskeho prezidenta zahrňujú spoločné celoeurópske kandidátky v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Paneurópski zastupitelia zvolení obyvateľmi všetkých členských krajín by podľa jeho plánu obsadili 73 poslaneckých kresiel uvoľnených po vystúpení Veľkej Británie z EÚ.

S iným návrhom na rozdelenie uvoľnených kresiel prišiel minulý týždeň ústavnoprávny výbor Európskeho parlamentu. Podľa neho by si členské štáty rozdelili 22 „britských“ kresiel. Jedného europoslanca navyše by získalo aj Slovensko.

Europoslancov by malo byť menej

Demokratická eurozóna

Ďalšou vlajkovou loďou Emmanuela Macrona je posilnenie demokratickej legitimity pre eurozónu.

„Dovoľte nám vytvoriť parlament pre eurozónu, ktorý prinesie demokratickú zodpovednosť,“ apeluje francúzsky prezident.

Ekonomicky menej vyspelé krajiny kritizujú právomoc ministrov financií krajín eurozóny určovať dlhodobú fiškálnu politiku. Euroskupina nie je oficiálnou inštitúciou EÚ. Jej činnosť nepodlieha žiadnym formálnym pravidlám.

Pomoc MMF nepotrebujeme

Macron sa vo štvrtok stretol aj s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Po jeho boku vyzval Medzinárodný menový fond (MMF), aby nežiadal viac škrtov v gréckych verejných výdavkoch, ako bolo pôvodne dohodnuté.

Grécko sa od roku 2010 pravidelne sťažovalo na dodatočné požiadavky škrtov a reforiem pracovného trhu, ktoré prichádzali od washingtonských veriteľov.

„Postoj MMF musí byť založený na dôvere a nemal by obsahovať ďalšie požiadavky,“ poznamenal Macron v súvislosti so znovuzahájením rozhovorov o nových gréckych reformách, ktoré sú podmienkou pre ďalšiu tranžu z Európskeho stabilizačného mechanizmu (tzv. eurovalu).

Medzinárodný menový fond sa od roku 2010 podieľal na dvoch záchranných programoch pre Grécko. Súčasný bailout je financovaný len z peňazí členských štátov. Skončí sa v auguste 2018.

Medzinárodný menový fond oznámil, že prispeje do programu, ak európski veritelia budú súhlasiť s odpisom časti gréckeho dlhu. To by sa týkalo najmä Nemecka, ktoré vlastní najväčší podiel gréckych dlhov. Berlín však odpustenie gréckeho dlhu odmieta a od Atén žiada pokračovanie v štrukturálnych reformách a úsporných opatreniach.

Eurokomisár: Záchranný program pre Grécko bol demokratický škandál

Podľa Macrona bola chyba, že pri záchrane Grécka v roku 2010 EÚ hľadala pomoc v mimoeurópskom prostredí. Nazval to „nedostatkom sebavedomia“ medzi členskými štátmi únie a jej inštitúciami.

„Uznávam, že MMF je veľmi dôležitá inštitúcia. Ale nemyslím si, že by mala vstupovať do európskych záležitostí, “ dodal francúzsky prezident počas aténskeho prejavu.

Európsky menový fond

Z dlhodobého hľadiska Berlín trvá na vybudovaní Európskeho menového fondu (EMF). Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble podľa svojich vyjadrení pracuje na návrhu premeny Európskeho stabilizačného mechanizmu na plnohodnotný EMF s právomocou podporovať menej výkonné členské štáty.

Projekt však narazil na nedôveru Paríža. „Obnoviť ivestície, to áno. Ale individualizovať rozhodovanie v štruktúrach mimo Európskej komisie, to nie,“ povedal zdroj blízky francúzskemu prezidentovi.

Macron v prejave, v ktorom žiadal prhĺbenie spolupráce s Berlínom, podporil myšlienku Európskeho menového fondu pomáhajúceho členským štátom počas ekonomických šokov.

Zároveň však dodal, že rozpočet eurozóny a väčšia solidarita so zranitelnejšími členskými krajinami by mal ostať hlavným cieľom užšej integrácie.

„Mali by sme sa posunúť smerom k vytvoreniu EMF, ale za žiadnych okolností by sa to nemalo miešať s rozpočtom eurozóny,“ povedal Macron gréckemu prezidentovi Prokopisovi Pavlopoulosovi.

Neotáčajme sa Turecku chrbtom

Macron tiež poslal odkaz nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. EÚ by sa podľa neho spolupráci s Tureckom nemala otáčať chrbtom.

„Želám si, aby sa konflikty urovnali. Turecko je dôležitý partner v krízach, ktorým čelíme spoločne. Myslím hlavne migračnú krízu a hrozbu terorizmu,“ vyhlásil Macron pre grécky denník Kathimerini.

Merkelová a Schulz sa rozišli pri Turecku a migrácii, spomenuli Fica

Kancelárka Merkelová počas víkendu povedala, že požiada EÚ, aby ukončila prístupové rokovania s Tureckom. „Keď mám povedať pravdu, Turecko by sa nemalo stať členskou krajinou EÚ ,“ dodala. S ukončením rokovaní o pristúpení krajiny polmesiaca súhlasí aj predseda SPD Martin Schulz.

Európska únia a Turecko minulý rok dospeli k dohode o pomoci pri zastavení migračných vĺn do Grécka. V čase, keď sa Ankara dostala do sporu s Bruselom ohľadne otázky dodržiavania ľudských práv v Turecku, pohrozila odstúpením od dohody.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA