Merkelová: EÚ musí zotrieť hospodárske rozdiely

Nemecká kancelárka Angela Merkelová odsúdila útoky špekulantov na jednotnú menu a podľa nej EÚ dokáže svoje súčasné problémy prekonať len ak sa zotrú rozdiely medzi najsilnejšími a najslabšími ekonomikami.

Záchranný balík, na ktorom sa ministri financií dohodli začiatkom minulého týždňa eurozóne získal čas na vyrovnanie rozdielov v konkurencieschopnosti a zadlženosti členských štátov, no európski lídri dokážu situáciu dostať pod kontrolu len vyriešením veľkých ekonomických rozdielov krajín eurozóny, výhlásila včera nemecká kancelárka Angela Merkelová.

„Neurobili sme nič viac, len sme získali čas na redukovanie rozdielov v konkurencieschopnosti a rozpočtových deficitoch jednotlivých členských štátov,“ vyhlásila včera pred Nemeckou federáciou odborových zväzov. „Pokiaľ by sme tento problém ignorovali, neupokojili by sme situáciu,“ dodala.

Podľa kancelárky by špekulácie, ktoré nedávno napadli euro, boli len pred nedávnom nepredstaviteľné. „Toto volá po väčšej regulácii,“ zdôraznila vo svojom prejave. „Nanešťastie tieto špekulácie boli možné a sú možné, len preto, že medzi krajinami eurozóny panujú výrazné rozdiely v hospodárskej sile a miere zadlženosti členov eurozóny.“

Euro sa minulý týždeň prepadlo na 18-mesačné minimum a podľa Merkelovej EÚ reagovala správne vytvorením záchranného balíka. Kancelárka pritom doteraz odmietala akúkoľvek pomoc Grékom či iným národom. Cieľom schváleného plánu EÚ je zabrániť, aby sa grécka dlhová kríza šírila do slabších členov eurozóny a viedla dokonca k destabilizovaniu svetovej ekonomiky.

Merkelová však chce zájsť ešte ďalej. Nemecká vláda opakovane tlačí na krajiny eurozóny, aby prijali obdobu jej zákona o rozpočte, ktorý od roku 2016 dovoľuje ročne sa zadlžiť len o 0,35 % HDP. Schodok rozpočtu krajiny pritom minulý rok dosiahol úroveň 3,3 % (pre porovnanie, Grécko malo 13,6 %). Verejný dlh však bol dosť vysoký – 73 % HDP (dlh Atén bol však na úrovni takmer 150 %).

Vyzvala aj k väčšej regulácii obchodu s derivátmi a dohľadu nad nekrytým predajom na krátko (predaj akcie, ktorú investor v skutočnosti neplánuje dodať a zobchodovať). Odbory však upozornila, že sa jej pravdepodobne nepodarí presadiť daň z transakciií, ktorú podporujú, pretože čelí silnej medzinárodnej opozícii.

Len silný menový pilier nestačí

Fínsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn poznamenal, že keďže sú krajiny eurozóny úzko prepojené menou, je dôležité zabrániť tomu, aby slabá hospodárska politika v jednom štáte škodila ekonomickému úspechu v druhom štáte.

„Monitorovanie hospodárskej politiky sa sústredilo takmer výlučne na deficity a dlhy v úzadí neúnosne narástli,“ dodal a zároveň zdôraznil, že v budúcnosti bude treba oveľa dôkladnejšie sledovať mieru štátneho zadlženia. „Problém hospodárskej a menovej únie bol v tom, že menový pilier bol od začiatku silnejší ako ekonomický. Kríza ukázala, že oba sú potrebné.“

Eurozóna má spoločnú menovú politiku – úrokové sadzby pre celý blok stanovuje Európska centrálna banka. Rozpočtová politika je v rukách 16 vlád a parlamentov, pričom Komisia minulý týždeň ohlásila svoj zámer kontrolovať návrhy rozpočtov skôr ako ich príjmu na národnej úrovni.

Zapatero platí daň za šetrenie

Podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky si úsporné opatrenia zamerané na nápravu deficitov vyberajú svoju politickú daň. Španielska konzervatívna opozícia si značne posilnila svoju pozíciu od ohlásenia škrtov vo výdavkoch.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA