Minister Mikloš je zo sankčnej schémy sklamaný

Slovenský minister financií Ivan Mikloš je sklamaný, že sankcie za rozpočtové prešľapy nebudú automatické. Podľa neho by si každý štát eurozóny mal teda „strážiť svoj vlastný chrbát“.

Francúzi v pondelok presadili miernejšiu podobu sankcií pre rozpočtových hriešnikov. Pôvodný návrh Komisie počítal s automatickým uvaľovaním sankcií za prekročenie 3-percentného stropu pre deficit a 60-percentného stropu pre dlh.

O trestaní by mali miesto exekutívy nakoniec rozhodovať ministri financií. Ak by sa počas šesťmesačnej lehoty na uvalení sankcií nezhodli a hospodárenie dotyčnej krajiny by sa nezlepšovalo, až po tom o záležitosti rozhodne Komisia. Jej rozhodnutie by mohla zvrátiť už len kvalifikovaná väčšina štátov v Rade, tak ako sa plánovalo pôvodne.

Schváleným návrhom sa bude budúci týždeň zaoberať Európska rada na summite EÚ v Bruseli. Ak dokument podporí, pôjde stále len o politickú dohodu, pričom ho budú nasledovať legislatívne návrhy Komisie, ktorými sa bude zaoberať Rada a Európsky parlament. O definitívnej podobe sankcií sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o rok.

Slovenský minister financií Ivan Mikloš, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil, bol z výsledku sklamaný. "Bol som prekvapený a samozrejme aj sklamaný, pretože sme presadzovali jasnejší prístup, aby sme znížili riziko opakovania morálneho hazardu. Naše návrhy boli iné, ako to, na čom sa dalo dohodnúť. Presadzovali sme v maximálnej miere automatickosť a čo najväčšiu tvrdosť. Dospeli sme ku kompromisu, ktorý síce posúva veci dopredu, ale nie dostatočne," konštatoval Mikloš pre agentúru TASR.

Podľa neho by si po chýbajúcej dohode ministrov financií na automatických sankciách pre rozpočtovo nedisciplinované krajiny mal každý členský štát eurozóny "strážiť svoj vlastný chrbát". S dohodnutým sankčným systémom nesúhlasí. "Je to nepružný systém a bude trvať pomerne dlho, kým sa tresty aplikujú. Naviac sa im bude možné pomerne ľahko aj vyhnúť. Automatickosť by zaručovala rovnosť pri zaobchádzaní, no v tomto prípade stačí nájsť väčšinu členských štátov na zvrátenie sankcionovania," upozornil.

Prekvapením je však postoj Nemecka, ktoré s kompromisným návrhom súhlasilo, a to aj napriek tomu, že patrilo k zástancom prísnych sankcií. Zmenený postoj bol v jednej línií s výsledkom pondelňajšieho stretnutia Nicolasa Sarkozyho a Angely Merkelovej.

Lídri navrhli, aby sa vytvoril časovo neobmedzený fond eurozóny, ktorý by nahradil dočasný fond vytvorený v rámci reakcie na grécku krízu. Jeho platnosť vyprší v roku 2013. Dovtedy by trvala aj ratifikácia prípadných dodatkov Lisabonskej zmluvy. Ustanovenie časovo neobmedzeného fondu by si totiž vyžadovalo zmenu úniových zmlúv.

A práve výmenou za sľub prezidenta Sarkozyho, že bude so zmenou súhlasiť, Berlín údajne opustil návrh na automatické sankcie. Berlín by prípadnou zmenou Lisabonskej zmluvy mohol presadiť i dočasné pozastavovanie hlasovacích práv v Rade.

"Dohoda len potvrdzuje to, o čom som presvedčený už dlhšie – je dôležité, aby sme u nás doma na národnej úrovni nastavili našimi zákonmi najprísnejšie pravidlá, aby sme mali zdravé verejné financie. Spoliehať sa na to, že sa zvýši efektívny tlak z Európskej únie, sa asi nebude dať. Videli sme, aké ťažkosti spôsobovalo prijatie Lisabonskej zmluvy, preto jej otváranie považujem za "holuba na streche". Nie je to v prospech zmien, ktoré by mali znižovať riziko opakovania kríz z minulosti," komentoval situáciu slovenský minister financií.

Mikloš je však na druhej strane spokojný, že náklady na druhý dôchodkový pilier sa budú zohľadňovať pri uplatňovaní Paktu stability a rastu. „Nezohľadňovanie nákladov na druhý pilier môže pôsobiť demotivačne a odrádzať štáty od zavádzania užitočných zmien, ktoré zmierňujú tlak na verejné rozpočty v budúcnosti,“ skonštatoval Mikloš. Mechanizmus zohľadňovania nákladov spojených s reformami penzijných systémov sa ešte spresní. Okrem Slovenska to presadzovalo ďalších osem členských štátov.

(EurActiv/TASR)

Pozície:

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA