Ministri G20 chcú podporu záchranných fondov

Ministri financií skupiny G20 sľúbili finančnú pomoc na záchranu rozvojových krajín v problémoch a zároveň vyhlásili, že použijú plnú fiškálnu a menovú silu na boj proti najhoršej kríze od konca tridsiatych rokov 20. storočia.

IMF
Zdroj: http://www.flickr.com/photos/kyrion/166845218/

Pozadie:

Skupina G20 sa na nadchádzajúcom summite 2. apríla v Londýne bude zaoberať globálnym prístupom k reforme finančného trhu, vrátane regulácie.

Od posledného novembrového stretnutia skupiny, kedy sa lídri chceli dohodnúť na reforme svetovej finančnej architektúry, recesia v Európe a USA sa prehĺbila, čo vlády donútilo použiť masívne stimulačné balíky.

Medzitým taliansky premiér Silvio Berlusconi v pondelok (9. marca) povedal, že jeho krajina, bude hostiť lídrov G20 na konci summitu G8, ktorý sa uskutoční v júli na Sardínii. Centrom rokovaní budú nové pravidlá pre finančný systém.

„Pri tejto príležitosti pripravíme právny systém, nové pravidlá na zastavenie fenoménu nadmernej sekuritizácie vo finančnom systéme a využívanie derivátov, čo viedlo k tejto kríze,“ vyhlásil Beslusconi.

Ministri sa na svojom stretnutí v sobotu (14. marca) dohodli na podpore možností, ktorými disponuje Medzinárodný menový fond či Ázijská rozvojová banka. Zatiaľ neuviedli konkrétne čísla, no jeden z účastníkov pre Reuters povedal, že sa uvažuje o zdvojnásobení súčasných možností MMF, ktoré činia $250 miliárd, na pomoc krajinám, ktoré majú problémy s úvermi a investíciami.

Britský premiér Gordon Brown, ktorý bude hostiť lídrov na summite v apríli povedal, že „zásadná zmena“ čaká najmä oblasť finančnej regulácie a najmä v oblasti dozoru nad hedgeovým fondmi a inými oblasťami, ktoré boli doteraz kontrolované len zľahka.

Ministri financií G20 sa zhodli, že na obmedzenie rizika by hedgeové fondy mali byť registrované a informácie o nich ľahšie dostupné. Okrem toho sa dovolávajú prísnejšiemu prístupu k ratingovým agentúram. Podľa ich stanoviska top prioritou v súčasnosti je však odblokovať úverový tok.

Toxické aktíva

Krajiny G20 sú tvorcom 80 % svetového hrubého domáceho produktu, ktorý sa v roku 2009 zmenší v takej miere, akú nezaznamenali od konca tridsiatych rokov 20. storočia. Finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2007 v USA postupne zmrazila aktivitu na trhu a spôsobila masívne prepúšťanie.

USA by v najbližších dňoch mali predstaviť detaily svojho plánu na ozdravenie bánk nakazených toxickými aktívami, oznámil to americký minister financií Timothy Geithner pre Fox Business News. Podobným návodom sa budú zaoberať aj lídri na londýnskom summite. Okrem toho Washington pripravuje nové pravidlá regulácie finančných trhov.

Obama odmietol transatlantickú nejednotu

Americký prezident Barack Obama odmietol dohady o nejednote, ktoré hovoria, že Washington na summite bude presadzovať zvyšovanie vládnych balíkov, zatiaľ čo Európa zdôrazňuje potrebu finančnej regulácie ako svoju prioritu. Vyhlásil, že nikto sa nesnaží o presadenie kontroly viac ako on.

Na pozadí roztržiek ohľadom lepšej kontroly hedgeových fondov a ratingových agentúr sa objavil ďalší element, ktorým sa lídri budú musieť zaoberať. Je ním situácia v rozvojových krajinách, ktoré prežívajú masívny exodus investícií podobne ako v čase ázijskej finančnej krízy v deväťdesiatych rokoch.

„Musíme zastaviť straty, ktoré zažívajú rozvojové ekonomiky, ktoré len sledujú ako peniaze unikajú z ich systémov,“ povedal britský minister financií Alistair Darling.

Medzinárodný menový fond sa sumou $50 miliárd podieľa na pomoci pre krajiny na východe Európy, a žiada o zdvojnásobenie svojich rezerv na $500 miliárd.

Šéf Svetovej banky Robert Zoellick sa tiež zúčastnil na sobotňajšom stretnutí a povedal, že vládne balíky by boli len krátkodobým riešením pokiaľ sa banky nezbavia toxických aktív, ktoré stále znižujú istotu investorov, čo blokuje úverový a investičný tok.

USA žiadajú, aby vlády na stimulovanie rastu použili 2 % HDP, pričom sa dostali do rozporu s Nemeckom a Francúzskom, ktoré tvrdia, že to, čo robia ja postačujúce.

Podľa Darlinga sú však krajiny pred aprílovým summitom na správnej ceste. „Dvadsať najväčších ekonomík na svete je pripravených robiť všetko, čo treba a tak dlho ako to bude treba. Myslím, že je to veľkým krokom vpred,“ povedal Darling.

(EurActiv / Reuters)

REKLAMA

REKLAMA