Ministri odmietli plán Komisie na záchranu európskych bánk

Európski ministri hospodárstva a Komisia majú rozdielne predstavy o záchrane bánk, ktoré sa v budúcnosti ocitnú v problémoch. Ministri, ktorí sa zasadzujú v prospech bankovej dane, včera odmietli nápad transferovať takto získané prostriedky do špeciálneho fondu určeného na pomoc nesolventným bankám.

Hoci väčšina krajín začína hovoriť v prospech zavedenia bankovej dane, návrh z dielne Európskej komisie o využití týchto prostriedkov zo súkromného sektora na záchranu bánk, ktoré sa ocitnú v problémoch, si získal len malú podporu.

Ministri sa nezhodli na základnom charaktere bankovej dane- jej výške a rozmer, teda ktoré banky opatrenie zasiahne- mnohí sa vyjadrili, že rozhodne nechcú, aby im Brusel prikazoval ako by mali s takto získanými prostriedkami vynakladať.

Doposiaľ sa v prospech zavedenia bankovej dane vyjadrili Nemecko, Veľká Británia, FrancúzskoMaďarsko, pričom RakúskoŠpanielsko už naznačili, že plánujú nasledovať ich príklad.

Návrh Komisie z mája tohto roku podporil vytvorenie fondov financovaných z bankovej dane za účelom „zmierniť dopad krachujúcich bánk spôsobom, ktorým sa predíde nákaze, a ktorá bankám umožní ich pád po poriadku a v takom časovom rámci, aby nedošlo k „zúrivému predaju“ aktív“.

Banková daň na zaplátanie rozpočtu?

Veľká Británia je už dlhšiu dobu najhorlivejším odporcov vytvorenia fondu na riešenie krízovej situácie bánk, ktorej autorom je eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier. Britský minister financií George Osborne včera niekoľko krát zopakoval, že plánuje bankovú daň využiť na zaplátanie dier v rozpočte. Zároveň vyjadril presvedčenie, že krajinu nepožiadajú o zavedenie plánu EÚ použiť zisky z plánovanej bankovej dane na záchranu bánk. „V tomto okamihu je nepravdepodobné, že sa Veľká Británia ocitne v pozícii, kedy bude potrebné použiť fondy na riešenie krízovej situácie,“ povedal Osborne pred novinármi.

Minister zároveň hovoril o šíku spojencov, ktorí zastávajú podobní názor ako Británia v tejto oblasti. Jedným  nich je Maďarsko, ktoré tiež plánuje použiť svoju 0,6 percentnú daň na zaplátanie rastúceho rozpočtového deficitu.

„Francúzsko, rovnako ako Veľká Británia a Holandsko, nechcú transferovať tieto dane- ktoré sú naplánované do rozpočtu 2011- do špeciálneho fondu pre krízové situácie,“ uviedla francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagarde na včerajšom brífingu.

„Namiesto toho chceme, aby to išlo do štátneho rozpočtu, ktorý bol záchrannou sieťou celého systému počas finančnej krízy, ktorú sme práve prežili,“ dodala Lagarde.

Nemecko tak ostalo doposiaľ jedinou krajinou, ktorá podporila plán Komisie využiť prostriedky z bankovej dane na vytvorenie fondu, ktorý by mal v budúcnosti zachrániť krachujúce banky. Európska komisie naďalej trvá na tom, že vyčlenenie získaných peňazí z bankovej dane na tento účel je najrozumnejším riešením ako predchádzať riziku a morálnemu hazardu v bankovom sektore. „Prevencia stojí menej ako liečenie,“ povedala pre EurActiv hovorkyňa eurokomisára pre vnútorný trh Michela Barniera. Dodala, že „ak tieto zisky pôjdu do rozpočtu, bezpochyby sa použijú na niečo iné“.

Koniec cesty pre Tobinovu daň?

Podporovatelia oživenia Tobinovej dane- inak nazývanej aj Daň z finančných transakcií (FTT)- budú sklamaní, keďže nadšenie pre zavedenie tohto návrhu opadá. Počas včerajších rokovaní bolo zrejmé, že bývalí zástancovia tejto myšlienky- Nemecko, Rakúsko a Francúzsko- sa k téme FTT vyjadrovali pomenej a niektorí ju už dokonca považujú za prebytočnú, keďže bankovej dane sa už dostalo väčšej medzinárodnej podpory.

Niektoré zdroje v EÚ preto včera naznačili, že si nie sú istí, či Daň z finančných transakcií prežije ministerskú debatu. „Naše snaženie by bolo prínosnejšie presmerované k iným naliehavým záležitostiam,“ povedal Osborne na otázku, či podporí túto daň. Mimovládne organizácie, think- tanky, odbory veľká väčšina europoslancov sa ale vyjadrili v prospech dane, ktorá by podľa nich odradila bankárov od obchodovania s rizikovými aktívami a pohľadávkami.

„Hovorili sme veľa o bankovej dani, ale o dani z finančných transakcií sa toľko nediskutovalo- mne to pripadá akosi zbytočné keď máme bankovú daň,“ povedala Lagarde a negovala tým predošlú podporu Francúzska pre zavedenie tohto opatrenia. Švédsko zároveň ostatných ministrov pred daňou z finančných transakcií varovalo, lebo pokus krajiny o zdanenie finančných obchodov vypálilo zle keď sa obchodovanie prenieslo do zahraničia. „Nechceme mať novú transakčnú daň,“ povedal reportérom švédsky minister financií Anders Borg a dodal: „Banková daň je vhodnejšia, keďže nám prinesie zisk potrebný na to, aby sme si poradili s budúcimi krízami.“

Diplomat z veľkého európskeho štátu povedal, že bez medzinárodného konsenzu v otázke dane z transakcií „začnú banky vykonávať všetky svoje transakcie z Londýna alebo z New Yorku, či Galapág“. Dodal, že „ľudia váhajú s odsúhlasením niečoho bez toho, aby vedeli ako sa to zavedie v praxi“.

Kontrola rozpočtov

Ministri financií sa v Bruseli zároveň dohodli, že dohľad Európskej komisie nad národnými rozpočtami členských štátov by sa mal stať realitou od roku 2011. Prvé návrhy budú zaslané do Bruselu na budúci rok v marci, pred schvaľovaním v národných zákonodarných zboroch.

Európska komisia bude mať možnosť vydávať nepovinné odporúčania k predloženým rozpočtovým rámcom. Prípadnými pripomienkami sa bude zaoberať Rada EÚ i Európska rada.

Toto opatrenie je súčasťou reformy Paktu stability a rastu, ktorého nedostatky vyplávali definitívne na povrch v súvislosti s gréckou krízou. Na reforme hospodárskeho riadenia v EÚ pracuje operačná skupina ministrov pod vedením stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya.

Ďalšie kroky

1. október: ministri sa stretnú v Bruseli, aby prediskutovali bližšie detaily o bankovej dani

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA