MMF analyzuje fiškálne dôsledky krízy

Medzinárodný menový fond reaguje na podnet ministrov financií skupiny G8 a začal analyzovať spôsoby, ako postupne zastaviť s vládnymi stimulmi hospodárstva a ako napraviť škody v rozpočtoch, ktoré spôsobili.

Pozadie:

Ministri financií skupiny G8 sa počas svojho stretnutia (13. – 14. júna) zhodli, že aj napriek znakom stabilizácie je zotavenie z krízy stále neisté a dlhodobé finančné stimuly budú len mrzačiť štátne rozpočty. Začali preto uvažovať ako postupne prestať s vládnou podporou trhov a postupne dvíhať úrokové sadzby.

Podľa záverov stretnutia, ministri požiadali Medzinárodný menový fond (MMF), aby im pomohol analyzovať možné spôsoby, ako ukončiť stimulačné zásahy vlád do ekonomiky. Agentúra Reuters citovala nemenovaný zdroj, ktorý tvrdí, že MMF bude prezentovať svoje návrhy na svojom výročnom stretnutí v októbri v Istanbule.

Otázky:

Medzinárodný menový fond v pondelok (15. júna) zverejnil základné črty stratégie, ako zastaviť vládne stimuly. Fiškálna podpora, ktorú krajiny poskytujú finančnému sektoru, síce tlmí vplyvy krízy, no krajiny sveta čelia značným škodám v rozpočtoch a zadlžujú sa. MMF upozorňuje, že pri tvorbe záchranných a stimulačných balíkov sa často zabúda aj na dlhodobé fiškálne výzvy, ktorým štáty čelia – najmä rapídnemu starnutiu populácie.  

V správe „Fiškálne dôsledky svetovej ekonomickej a finančnej krízy“ fond uvádza, že rozpočtová bilancia sa napríklad v skupine krajín G20 v rokoch 2008 – 2009 zhorší o 8 % v porovnaní s rokom 2007. Vládny dlh by podľa odhadu mali stúpnuť o 20 percentuálnych bodov z HDP. Krajiny zadlžuje najmä „podpora finančného sektora, fiškálne stimuly a následné straty v príjmoch do rozpočtu“.

„Napriek tomu, že rozpočtová bilancia by sa mala zo strednodobého hľadiska zlepšiť, bude oveľa slabšia ako pred krízou.“ MMF predpokladá, že v roku 2014 bude verejný dlh v krajinách G20 nad úrovňou priemeru z roku 2007 – 36 %.

Vlády podľa MMF potrebujú čo najrýchlejšie objasniť svoje únikové stratégie, aby sa „uistili, že ich platobná schopnosť nie je vystavená riziku“. Na to, aby to dosiahli, fond identifikoval štyri hlavné komponenty:

  1. Fiškálne stimuly nesmú mať trvalý vplyv na deficit.
  2. Strednodobé rámce opierajúce sa o jasne identifikovanú stratégiu a podporujúce inštituciálne dohody, by mali obsahovať aj záväzky k fiškálnej náprave, keď sa stav hospodárstva zlepší.
  3. Krajiny, ktoré čelia demografickému tlaku by sa mali zaviazať k reforme zdravotníctva a dôchodkov.
  4. Treba urýchlene implementovať štrukturálne reformy na podporu rastu.

„Tieto návrhy nie sú ničím novým. Oslabenie štátnych verejných financií dramaticky zvýšili cenu dlhodobej nečinnosti,“ uzatvára MMF.

REKLAMA

REKLAMA