MMF pravdepodobne čakajú zásadné zmeny

Európski lídri zvažujú, že odovzdajú svoje kreslá v Medzinárodnom menovom fonde na výmenu za väčšiu finančnú participáciu rozvojových krajín. Cieľom je zdvojnásobiť zdroje MMF na $500 miliárd, ktoré sa využijú na boj proti globálnej hospodárskej recesii.

Pozadie:

Medzinárodný menový fond bol kľúčovou inštitúciou pri tvorbe svetového hospodárstva po druhej svetovej vojne. Vytvorili ho na konferencii v Bretton Woods v roku 1944 a odvtedy je jeho hlavnou úlohou pomáhať krajinám, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou.

Sila hlasu pri rozhodovaní o aktivitách organizácie záleží na objeme prostriedkov, ktorými sa členský štát na fonde podieľa. USA má najsilnejšiu pozíciu – 17 %.  Pre porovnanie z rozvojových krajín má Čína 3,66 % hlasovacích práv. Každá z členských krajín EÚ má jedno kreslo. Najsilnejší európski donori (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Taliansko) majú spoločne 20 % hlasov.

Kým Európa určuje výkonného riaditeľa MMF, Washington prezmenu nominuje hlavu Svetovej banky, ktorá je ďalšou kľúčovou inštitúciou, ktorá vzišla z konferencie v Bretton Woods.

Otázky:

Európski lídri navrhujú „reformu procesu výberu top manažmentu MMF a Svetovej banky,“ pričom zmenami v štruktúre fondu chcú dosiahnuť, aby organizácia bola schopná lepšie reagovať na súčasné požiadavky svetového hospodárstva,“ píše sa v koncepte záverov summitu EÚ. Zdôraznili najmä fakt, že podiel Číny na rezervách fondu je oveľa nižší ako sú kapacity najľudnatejšej krajiny.

Pred kľúčovým summitom G20 v Londýne 2. apríla, Európa pripúšťa, že vedúce kreslo v MMF, na ktorom je v súčasnosti Francúz  Dominique Strauss-Kahn a na ktorom boli doteraz výhradne Európania (4 Francúzi, 2 Švédi, 1 Španiel, 1 Belgičan, 1 Holanďan a 1 Nemec), by mohlo prejsť do iných rúk. EÚ tiež na dobrovoľnej báze ponúka možnosť dočasnej podpory úverovej kapacity MMF.  

Zatiaľ nie je jasné ako sa k návrhu postavia rozvojové krajiny, ktoré síce chcú zvýšiť svoj vplyv na globálnej úrovni, no sú menej ochotné ísť cestou väčšieho financovania. Ponuka rozhodujúcich kresiel možno nenájde podporu ani u USA, ktoré sa pravdepodobne nebudú chceť vzdať kontroly nad Svetovou bankou.

Francúzske predsedníctvo túto možnosť skúmalo už pred summitom G20 v novembri vo Washingtone. Paríž vyzýval členské krajiny k širokej reforme inštitúcií, ktoré vzišli z Bretton Woods, no vyžadovali veľké ústupky najmä od rozvojových krajín, hlavne Číny.

Dokument, ktorý vtedy koloval medzi členskými štátmi vyzýval k reforme medzinárodného menového systému, ktorý považujú za jednu z príčin prezadlženosti svetového hospodárstva.

Francúzsky návrh chcel „jasnejšiu a masívnejšiu analýzu výmenných kurzov“, aby mohli stanoviť mieru zodpovednosti za súčasnú krízu. Zároveň žiadali „širšie hodnotenie neprimeraného menového systému“, ktorý podľa výsledkov povzbudzoval k bezcennej akumulácii rezerv a odkloneniu toku produktívnych investícií – tak ako v rozvinutých aj v rozvojových krajinách.

Dokument nenápadne narážal na Čínu, ktorá vďaka pevným dvojciferným ziskom v platobnej bilancii, dokázala „odložiť bokom“ rezervy v zahraničných menách vo výške $2 biliónov dolárov (cca 1,55 bilióna eur).

Ďalšie kroky:

  • 2. apríl  2009: G20 summit v Londýne.

REKLAMA

REKLAMA