Nádeje EÚ upreté na arktické ropné rezervy

Na stretnutí v Bruseli hovoria zástupcovia EÚ a Nórska o energetických otázkach, vrátane možnosti využitia potenciálne obrovských zásob ropy a zemného plynu v arktickej oblasti. Podrobnejšiemu prieskumu však zatiaľ bráni hraničný spor s Ruskom.

Pozadie

Nórsko vykrýva medzi 10-18% spotreby ropy v EÚ a asi 15% spotreby zemného plynu. Krajina, ktorá je od roku 1994 členom Európskeho hospodárskeho priestoru, je po Saudskej Arábii a Rusku tretím najväčším exportérom ropy a zemného plynu na svete.

Komisár pre energetiku Andris Piebalgs hľadá 30. augusta 2006 v Bruseli, na stretnutí s nórskym ministrom energetiky Odd Roger Enoksenom, spôsob, ako posilniť bilaterálny energetický dialóg, formalizovaný v roku 2002.

Otázky

Medzi krátkodobé otázky patrí zvýšenie dodávok LNG (skvapalneného zemného plynu) do Európy, ako aj otvorenie produktovodu „Britpipe“ medzi nórskym Sleipner a britským Easingtonom, plánované na október 2006.

V rokoch 2015-2020 by mal podľa predstaviteľov EÚ narásť vývoz zemného plynu z Nórska do Únie z 85 miliárd metrov kubických na 120 miliárd.

Najviac pozornosti však priťahujú rozhovory o dlhodobých možnostiach využitia pravdepodobne obrovských zásob ropy a zemného plynu v arktickej oblasti. Podľa očakávaní sa v tomto regióne nachádza až 25% celosvetových zásob uhľohydrátov (zdroj: US Geological Survey). S rastúcim dopytom po rope a zemnom plyne, a správami o postupnom vyčerpávaní ložísk na Blízkom a Strednom východe, tak región prirodzene priťahuje stále viac pozornosti veľkých ťažobných spoločností.

Hraničný spor medzi Nórskom a Ruskom o územie v Barentsovom mori však doteraz bránil prieskumu a komerčnému využitiu zásob.

„Potenciál je obrovský“, tvrdí bruselský zdroj z nórskej štátom vlastnenej energetickej spoločnosti Statoil. Podľa neho je poterbné vyjasnenie vlastníckych vzťahov a pravidiel prístupu a produkcie v oblasti. Arktická oblasť potrebuje „širšiu medzinárodnú dohodu“, ktorej dosiahnutiu by určite pomohla „väčšia politická pozornosť“ zameraná na Arktik.

Podľa spoločnosti Statiol dokážu náleziská v oblasti, ako je „Shtokmanove nálezisko“, vyprodukovať až 15 miliárd metrov kubických plynu za rok, resp. 7-9% očakávanej celkovej spotreby EÚ v 2020.

Pohraničný spor s Ruskom nie je jedinou vecou komplikujúcou využívanie nálezísk. Ťažba na hlbokom morskom dne je veľmi nákladná, existujú aj ekologické obavy či obavy z toho, ako ovplyvní ťažba miestny rybolov.

„V Nórsku a Rusku máme sľubné náleziská plynu, nemáme však presné čísla o veľkosti nálezísk ani o tom, koľko by ich prieskum stál“, povedal komisár Piebalgs v interview pre EurActiv v máji tohto roku.

Energetický dialóg EÚ-Nórsko v roku 2005 potvrdil záujem oboch strán posilniť spoluprácu v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov a bezpečnosti energetických dodávok, vrátane prieskumu a ťažby v Arktickej oblasti.

Slovensko je závislé na dovoze ropy a zemného plynu z Ruska. Jednou z možností diverzifikácie zdrojov je napojenie sa na európske ropovodné a plynovodné siete privážajúce energetické suroviny aj s iných nálezísk.

REKLAMA

REKLAMA