Najkomplikovanejšia európska legislatíva schválená

Parlament bol výraznou väčšinou za nariadenie REACH upravujúce registráciu a povoľovanie chemických látok v EÚ. Prijatie legislatívneho balíka výrazne ovplyvní chemický priemysel. Podnikatelia budú musieť doložiť, že nimi používané chemikálie sú bezpečné a neškodia zdraviu.

REACH Chemikálie
chemikálie...

Pozadie

Po viacročnom maratóne rokovaní (trvali 3 roky) sa koncom novembra 2006 európske inštitúcie zodpovedné za legislatívu – Parlament, Rada a Komisia  nakoniec dohodli na kompromisnom riešení návrhu nariadenia REACH. V koncovke rokovaní hrozil už konciliačný proces, keďže niektoré členské krajiny na čele s Nemeckom neboli prístupné viacerým pripomienkam Parlamentu.

REACH – Registration, Evaluation and Authorisation of Chemicals

Návrh legislatívy REACH – (z angl. skratky Registration, Evaluation and Authorisation of Chemicals) nariadi importérom a producentom chemických látok realizovať základné testovanie na bezpečnosť a škodlivosť chemických látok. Cieľom je ochrana zdravia a životného prostredia prostredníctvom nahrádzania nebezpečných látok ich alternatívami, zavedením princípu zodpovednosti výrobcov, ako aj podporovaním alternatív voči testom na zvieratách. Zároveň nahradí asi 40 osobitých legislatívnych textov.

Pôvodným cieľom politiky REACH, na ktorej začala EÚ pracovať pred takmer šiestimi rokmi, je postupné nahradenie nebezpečných chemikálií a vyššia informovanosť. Podnetom bola správa Európskej komisie, ktorá konštatovala, že o vyše 95 percentách zo 100 000 chemikálií používaných v EÚ nie sú žiadne informácie. Posledná legislatívna úprava mení pravidlá staré až 40 rokov a napriek všetkým nedostatkom predstavuje prvý skromný krok smerom k novému pohľadu na chemickú reguláciu.

Otázky

  • Najkomplikovanejšia a kontroverzná európska legislatíva

Parlament schválil REACH aj v druhom čítaní pomerom hlasov 529 za a 98, pričom  zdržalo sa 24 poslancov. Vzhľadom na kompromis vyjednaný s Radou sa legislatívny proces týmto čítaním skončil. Nariadenie tak môže vstúpiť do platnosti ako bolo očakávané 1. júna 2007. Následne majú členské krajiny 3 roky čas, aby transponovali legislatívu EÚ do národných zákonných noriem.

Navrhovaný text obsahoval vyše tisíc strán textu, rokovalo sa o ňom 3 roky a počas tohto obdobia sa stretávali odlišné pozície legislatívcov, záujmových skupín a lobistov, ako aj občianskych aktivistov a odbornej verejnosti. Možno tiež konštatovať, že ide o jednu z najkomplikovanejších legislatív v histórii EÚ vôbec. Zároveň bude mať REACH aj jeden z najširších dosahov ak vezmem do úvahy, že ovplyvní chemický priemysel, textilné či kozmetické odvetvia a napríklad aj automobilový priemysel.

Princíp zvláštnej autorizácie pre mimoriadne nebezpečné látky bol predmetom sporu Rady ministrov EÚ a EP. EP spočiatku žiadal, aby boli nahradené bioakumulatívne a toxické látky, karcinogénne, mutagénne a pre reprodukciu toxické látky. V prípade chýbajúcej náhrady mali dostať povolenie len na päť rokov. Opatrenia mali stimulovať inováciu. Rada, ktorá najskôr zmenila počet látok z 30 na 17 tisíc, trvala na tom, aby väčšina týchto látok dostala dlhodobé autorizácie s podmienkou pravidelnej kontroly. Rada EÚ a EP sa zároveň dohodli na posilnení úlohy budúcej európskej agentúry chemických látok so sídlom v Helsinkách. Množstvo žiadaných informácií pri registrácii nových chemikálií bude závisieť od stupňa ich nebezpečnosti. Výnimku pri registrácii môžu získať výrobcovia látok, ktorých množstvo neprekročí viac ako 10 ton ročne. V prípade, že budú schopní výrobcovia dokázať, že aj látky s viac ako 10-tonovým ročným objemom nepredstavujú zdravotné riziká, ich registrácia bude zjednodušená.

  • Rovnováha medzi ekonomikou, zdravím a životným prostredím

Najväčšou výzvou pri príprave nariadenia REACH, ktoré nahradí vyše 40 v súčasnosti platných legislatívnych textov, bolo hľadanie rovnováhy medzi povinnosťami, ktoré prinesie pre oblasť priemyslu a potrebou ochrany zdravia a životného prostredia. Jeho obsah totiž zahŕňa viac než 30 000 chemikálií, ktoré sa denno-denne využívajú. Výrobcovia a importéri najnebezpečnejších z nich budú napríklad musieť predkladať plán ich nahradenia bezpečnejšími alternatívami. To je však len jeden z prínosov novej legislatívy. Okrem toho bude zahŕňať aj množstvo iných požiadaviek.

  • Spory o základné princípy legislatívy

Najkontroverznejšími a najdiskutovanejšími časťami legislatívy boli jej základné princípy: princíp a spôsob registrácie; povinnosť zodpovednosti za riziká (duty of care); obmedzenia týkajúce sa testovania na zvieratách; princíp autorizácie, či rozsah jej pôsobnosti. Vo vyjednávaniach s Radou napokon Parlament dospel nasledujúcim riešeniam:

Autorizácia a registrácia

Legislatíva udáva podmienky hodnotenia, registrácie a autorizácie chemikálií v závislosti od množstva ich produkcie, pričom vychádza z princípu, že všetky vyrobené a na trh umiestnené chemikálie musia byť bez výnimky registrované. Informácie, ktoré budú musieť výrobcovia chemikálií poskytovať, budú pritom závisieť nielen od spomínaných množstiev, ale aj od rizika, ktoré jednotlivé látky predstavujú.

Takže približne tisíce bežne využívaných chemikálií budú podliehať povinnosti registrácie v Európskej agentúre pre chemikálie v Helsinkách a asi 3000 z nich bude navyše podliehať aj autorizácii. To sa týka najviac rizikových látok, ktoré by mohli vážne ohroziť zdravie ľudí (napr. toxické, bioakumulatívne, karcinogénne a mutagénne látky).

Napríklad chemické látky narúšajúce činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním budú podľa novej legislatívy povolené jedine, ak ich spoločensko-ekonomický prospech preukázateľne prevýši samotné riziká pre zdravie ľudí a životné prostredie a neexistujú ich alternatívy. Toto ustanovenie bude pritom prehodnotené po šiestich rokoch na základe najnovších vedeckých poznatkov.

Nahrádzanie bezpečnými alternatívami

Jedným z hlavných zámerov nariadenia je podpora nahrádzania najnebezpečnejších chemických látok inými látkami. Pri nebezpečných látkach budú musieť výrobcovia predložiť plán ich nahradenia bezpečnými alternatívami. Pokiaľ takéto alternatívy neexistujú, budú mať výrobcovia povinnosť predložiť plán ich výskumu a vývoja.

Stanovuje sa tiež zavedenie jednotného pred-registračného postupu, ktorý sa bude vzťahovať na všetky substancie.  Čo sa týka zavádzacích etáp, najskôr bude platiť povinnosť registrácie látok produkovaných v množstvách 1000 a viac ton, ako aj všetkých látok s karcinogénnym, mutagénnym, či toxickým účinkom, ktoré sú produkované v množstvách nad 1 tonu, a až následne sa pristúpi k registrácii ostatných chemikálií.

Zodpovednosť za riziká

Tento dôležitý princíp stanovuje povinnosť zaistiť, aby vyrábané, dovážané či predávané produkty nemali negatívny vplyv na ľudské zdravie, či životné prostredie. Zodpovednosť za bezpečnosť produktov preto pripadne ich výrobcom, pričom tí budú zároveň zodpovední aj za informovanie “odberateľov” ak pri výrobe daného produktu boli použité toxické látky (napr. karcinogény) v množstve väčšom než 0,1 % celkovej váhy produktu.

Ochrana zvierat

Nová legislatíva má zamedziť duplicite pokusov na zvieratách tým, že stanovuje povinnosť zverejňovania a zdieľania údajov získaných z predchádzajúcich testov a podporuje alternatívne metódy testovania. Informácie o toxicite určitých látok pre ľudí budú v prípade možnosti zisťované prostredníctvom iných testov než sú testy na zvieratách-stavovcoch. Tieto alternatívne testy však bude musieť odsúhlasiť Európska komisia alebo niektorá relevantná medzinárodná inštitúcia. Okrem toho bude Agentúra pre chemikálie poskytovať ľuďom činným v oblasti ochrany práv zvierat možnosť vyjadriť sa k alternatívam plánovaných testov na zvieratách počas 45 dní pred ich uskutočnením.

Ochrana duševného vlastníctva

Ochrana duševného vlastníctva bude posilnená predĺžením ochrany údajov z troch na šesť rokov.

  • Európska agentúra pre chemikálie

Vo vyjednávaniach s Radou Parlament presadil, aby mal právo menovať dvoch zástupcov správnej rady Európskej Agentúry pre chemikálie, ktorá má sídliť v Helsinkách. Okrem zástupcov menovaných EP sa bude tento jej orgán skladať z jedného člena za každý členský štát Európskej Únie a z maximálne šiestich členov menovaných Európskou Komisiou. Parlament tiež presadil, aby výkonný riaditeľ Agentúry pred svojim oficiálnym vymenovaním predstúpil pred EP a odpovedal na otázky europoslancov v rámci tzv. vypočutia.

  • Spotrebitelia

Výrobcovia a distribútori sú povinní informovať spotrebiteľov o všetkých chemických látkach v produktoch, ktorých obsah prevyšuje 0,1 percenta. EK sa zároveň bude zaoberať vytvorením európskeho označenia kvalitnej chémie.

Pozície

Predseda EP Josep BORRELL (PES) uviedol, že schválenie nariadenia umožní vytvoriť legislatívu, ktorá bude chrániť verejné zdravie a životné prostredie pred rizikami vyplývajúcimi z chemikálií, a súčasne neohrozí konkurencieschopnosť v Únii.

REACH pre ekológov je príliš slabý, pre chemický priemysel naopak ohrozujúci ich konkurencieschopnosť a pracovné miesta.
Zita Pleštinská, poslankyňa EP

Slovenskí poslanci hlasovali za smernicu, no kritizujú nezáujem a neskoré reakcie slovenských podnikov na REACH.  Poslankyňa Zita Pleštinská (EPP/ED) pripomenula, že “REACH je cestou k lepšej legislatíve, lebo tento kompromis zjednotí viac ako 40 súčasne platných noriem”. Pripustila tiež, že “pre ekológov je príliš slabý” a pre chemický priemysel, najmä malé a stredné podniky, naopak “ohrozujúci ich konkurencieschopnosť a pracovné miesta”. “Za kompromisný balíček” preto podľa svojich slov hlasovala “po zodpovednom zvažovaní všetkých pripomienok” zainteresovaných subjektov, pretože je presvedčená, “že potrebujeme pravidlá, aby sme sa dozvedeli viac informácií o 30 000 chemických látkach vo výrobkoch, ktoré nás obklopujú v našom každodennom živote, potrebujeme  nahradiť 40 už prekonaných noriem jedným dokumentom  a potrebujeme silný impulz pre európsky výskum, ktorý zaistí postupnú elimináciu škodlivých látok z výroby aj tam, kde toto nariadenie neukladá substitúciu”.

Vladimír Maňka (PES) odmietol kritiku chemickej loby, že nariadenie ohrozuje zamestnanosť. “Nariadením REACH ušetríme aj v zdravotníctve a náklady firiem na aplikáciu direktívy predstavujú 0,05 percenta z ich obratu.” Podľa dopadových štúdii Európskej komisie sú náklady na nasledujúcich 11 rokov vyčíslené na 80 miliárd korún pre celú EÚ. “Ako poslanci dbáme na zamestnanosť, a táto direktíva ju neohrozuje,” dodal Maňka.

Milan Gaľa (EPP/ED) návrh rovnako podporil. “Som rád, že verejné zdravie sa dostáva konečne do popredia”. Poukázal aj na to, že predstavitelia slovenského chemického priemyslu prichádzali so svojimi pripomienkami neskoro a prekladali príliš všeobecné návrhy. “Nehovoril by som ani tak o nezáujme, ale skôr o tom, že neskoro prichádzajú za nami s návrhmi a veci sú už v legislatívnom procese tak ďaleko, že už to nemôžeme ovplyvniť, povedzme, pozmeňujúcimi návrhmi na úrovni výborov alebo na tých nižších stupňoch vyjednávania,” zdôraznil Gaľa. Europoslanec si myslí, že obavy, ktoré existujú v súvislosti s dopadom tejto legislatívy na slovenský chemický priemysel, sú preklenuteľné. “Treba zdôrazniť, že hlavným dôvodom zavedenia tejto legislatívy bolo to, že sme chceli, aby chémia, ktorá preniká do nášho života, čím menej poškodzovala zdravie a životné prostredie. Nesporný prínos v týchto oblastiach kompenzuje možno niektoré negatíva, s ktorými sa bude musieť chemický priemysel vyrovnať,” domnieva sa Gaľa.

Ja sa na to však dívam ako lekár a politik, ktorý má záujem o zdravie budúcich generácií aj o naše, nakoniec sa nás to dotýka všetkých. Zdravie je dôležitejšie ako všetky ostatné dopady.
Irena Belohorská, poslankyňa EP

Irena Belohorská (NI) je spokojná s tým, že direktíva odstraňuje z prostredia rakovinotvorné látky. “Ja sa na to však dívam ako lekár a politik, ktorý má záujem o zdravie budúcich generácií aj o naše, nakoniec sa nás to dotýka všetkých. Zdravie je dôležitejšie ako všetky ostatné dopady,” uviedla Belohorská, ktorá tiež kritizovala prácu slovenských chemických lobistov v EP. “Je škoda, že sme nevedeli a nemali pripomienky slovenských podnikov, pretože pripomienky zástupcov, ktorí ma kontaktovali, boli len všeobecného charakteru, že sa nás to dotkne, ale to, čo by sme mali zohľadniť pre Slovákov, tam nebolo povedané,” konštatuje.  Pripomína však, že predstavitelia slovenského chemického priemyslu mali takmer tri roky na to, aby sa ozvali. Problém podľa nej spočíva v tom, že slovenské podniky “nevedia, čo je to lobizmus”, ktorý sa na Slovensku zamieňa s korupciou.”Je smiešne to, že ma kontaktovali lobisti zo zahraničia, nemecké podniky, francúzske podniky, ktoré majú záujem. Slovákov ako jedného z najväčších výrobcov pesticídov akoby to nezaujímalo,” kritizuje slovenská europoslankyňa, ktorá sa venuje práve pesticídom.

Podľa Priateľov Zeme je táto právna úprava nedostatočná a stále poskytuje priestor na manipuláciu zo strany chemického priemyslu. „Hlavným problémom je, že nová legislatíva naďalej umožňuje používať vo výrobe a spotrebných tovaroch chemikálie, ktoré môžu spôsobiť rakovinu, vrodené poruchy a reprodukčné choroby“, uvádza Ladislav Hegyi.  Stačí ak výrobcovia vyhlásia, že dokážu tieto produkty adekvátne kontrolovať. Niektoré vysoko nebezpečné chemikálie síce v prípade, ak k nim existuje bezpečnejšia alternatíva, budú musieť nahradiť, ale týka sa to len časti materiálov. Zvyšok bude na dobrej vôli producenta, alebo dovozcu. Tento prístup je o to riskantnejší, že doteraz nie sú známe zdravotné dopady rôznych chemických látok, keď sa skombinujú, a to najmä na počiatočný vývin plodu a krehkú hormonálnu sústavu človeka.   „ Okrem toho spoločnosti, ktoré ročne vyrábajú alebo dovážajú menej ako 10 ton chemikálií, o nich nemusia poskytovať žiadne zmysluplné informácie týkajúce sa bezpečnosti. Je to prípad až 60 % chemikálií, ktorých sa REACH týka“, doplnil Hegyi. Za pozitívny krok podľa Priateľov Zeme sa dá označiť nariadenie, podľa ktorého budú musieť firmy vyrábajúce a dovážajúce veľké množstvá chemikálií poskytnúť o svojich výrobkoch bezpečnostné údaje. Verejnosť bude mať aj právo požadovať informácie, či sa v produktoch nachádzajú určité nebezpečné chemikálie. To je oproti minulosti, keď mohli firmy predávať takmer akýkoľvek produkt bez poskytnutia relevantných informácií, zásadná zmena. Existujúce medzery v schválenej podobe REACH-u, ako aj ustanovenia o sebakontrole v chemickom priemysle poskytujú veľký priestor pre manipuláciu. Neexistujú záruky, že všetky podnety ohľadom bezpečnejších alternatív k už existujúcim chemikáliám, budú zobrané do úvahy. Pri postojoch Slovenska voči politike REACH zohrali negatívnu úlohu aj predstavitelia nášho chemického priemyslu, ktorí poskytli Ministerstvu hospodárstva nadhodnotené informácie o údajných nákladoch pre ich sektor v súvislosti s implementáciou tejto legislatívy. 

Ďalšie kroky a očakávaný vývoj

  • 18. decembra 2006: Rada bude ešte rokovať o nariadení REACH. Pôjde už však o formálne schválenie bez diskusií.
  • Jún 2007: Nariadenie REACH vstupuje do platnosti.
  • Jún 2008: Euróspka chemická agentúra spustí operatívnu a predregistračnú procedúru pre najviac toxické substancie a pre látky produkované vo veľkých množstvách
  • Jún 2018: Budem ukončená registrácia chemických látok, vrátane tých, ktoré sú produkované v malých množstvách (1 tona a viac).

REKLAMA

REKLAMA