Nemci šetria

Koalícia vedená Angelou Merkel sa včera dohodla na balíku výdavkových škrtov a zvýšených daní. Do roku 2013 chce znížiť štrukturálny deficit pod 3% HDP.

Opatrenia sú označované za najväčší plán šetrenia v povojnovej histórii Nemecka. Na budúci rok by mali ušetriť 11,2 miliardy eur a tým znížiť deficit, ktorý tohto roku presiahne 5% HDP.

V 2012 sa plánované úspory zvýšia na 19,1 miliardy eur, v 213 na 24,7 miliardy a v 2013 na 26,6 miliárd. Potom by už mal deficit klesnúť pod hranicu 3% HDP.

„Do roku 2014 musíme ušetriť asi 80 miliárd eur, aby naše financie dokázali v budúcnosti stáť na vlastných nohách“, povedala Angela Merkel na tlačovej konferencii po dvojdňovom seminári, na ktorom koalícia opatrenia dohadovala.

„Posledných pár mesiacov ukázalo, spolu s Gréckom a inými krajinami eura, ako dôležité je mať pevné financie.“ Kancelárka si však ešte musí nechať plán schváliť v parlamente, jej popularita v prieskumoch výrazne klesá.

Guido Westerwelle, šéf menšej koaličnej strany Slobodných demokratov (FDP) vyhlásil, že pred nemeckou vládou stojí „Herkulovská úloha“.

„Osemdesiat miliónov eur nemožno ušetriť pár spinkami“, povedal Westerwelle, ktorého popularita klesla ešte viac. Pre Angelu Merkel sa tam môžu Slobodní demokrati stať nestabilným partnerom. Do roku 2009 vládli konzervatívci vo „veľkej koalícii“ so sociálnymi demokratmi.

Westerwelle predstavil na tlačovej konferencii trochu iné čísla, založené na odlišných rozpočtových predpokladoch.

Tlak míňať, nie šetriť

Merkelovej koalícia prišla v októbri k moci so sľubmi znižovania daní. No kríza v eurozóne a legislatíva, prijatá počas jej predchádzajúcej vlády, im tieto plány zhatili. Nemecká ústava vyžaduje vyrovnaný rozpočet, do roku 2016 sa tak má deficit dostať na úroveň 0,35% HDP – to je asi desatina limitu povoleného Paktom stability a rastu.

Nakoniec sa vláde podarilo vyhnúť zvyšovaniu dani z príjmu, či rušeniu zvýhodnenej sadzby DPH na niektorá tovary. Podobné návrhy mali podporu medzi niektorými členmi strany, ekonómovia však pred nimi varovali.

„Je povzbudzujúce, že sa vzdali širokého zvyšovania daní, čo by bolo nesprávnou cestou, pretože konsolidácia cez výber daní nefunguje“, povedal ekonóm Unicredit Andreas Rees.

Merkelová priznala, že jej vláda je pod medzinárodným tlakom, aby v súčasnej situácii viac míňala a tak podporila dopyt.

Európski partneri, napríklad Francúzsko, v posledných mesiacoch otvorene kritizovali Berlín za prijímanie politík, ktoré obmedzujú spotrebu v Nemecku, a tým len zhoršujú nerovnováhu medzi krajinami eurozóny. Nemecko má vysoký prebytok v zahraničnom obchode.

Škrty

Vláda chce v najbližších štyroch rokoch ušetriť 30 miliárd eur v sociálnej oblasti, najmä na podporách pre nezamestnaných, a prepúšťaním vo verejnom sektore. Očakáva sa strata 15 000 pracovných miest.

„Nemecký pracovný trh prešiel cez krízu relatívne nepoškodený. Nemecký štát tak dokáže zvládnuť znižovanie miest lepšie, než napríklad Španielsko, kde je nezamestnanosť veľmi vysoká“, hovorí ekonóm BHF Bank Uwe Angenendt.

Ministerstvo obrany hodnotí možnosti prepustiť časť zo 40 000 zamestnancov v ozbrojených silách. Návrhy na zrušenie povinnej vojenskej služby vyvolali v koalícii ostrú diskusiu a tak bolo rozhodnutie odložené.

Berlín sa zatiaľ vyhol znižovaniu dôchodkov, zameral sa však na nezamestnaných. Priznaniu podpory bude predchádzať prísnejšie preskúmanie, nezamestnaným sa znižujú príspevky na deti, ako aj príspevky štátu na ich budúce dôchodky.

Opozícia označila balík za „útok na chudobných“.

Šetreniu sa vyhla oblasť výskumu – vláda potvrdila, že trvá na pláne zvýšiť financovanie výskumy a vývoja o 12 miliárd eur do 2013.

Zvyšovanie daní

Na stane príjmov chcú Nemci získať 2,3 miliardy eur ročne dodatočným zdanením operátorov atómových elektrární a zavedením „environmentálnej“ dane na domácu leteckú dopravu.

Od roku 2012 by mala priniesť dve miliardy eur ročne aj daň z finančných transakcií, odhaduje A. Merkel. Berlín sa bude snažiť o rozšírenie tejto dane na celoeurópsku úroveň, podľa kancelárky šance „nie sú zlé“. Súčasne ale priznala, že šance na dohodu na globálnej úrovni v G20 sú malé.

Nemecko chce zdaniť všetky finančné transakcie, vrátane počítačového obchodovania a derivátov. Cieľom je zahrnúť všetky rýchle transakcie, nie len uvaliť daň na zisk. Ak sa Berlínu nepodarí dosiahnuť dohodu v EÚ, zablokovať ju môže napríklad Británia, bude ju pretláčať v eurozóne.

Problém s hornou komorou parlamentu

Angela Merkel dúfa, že rozhodné opatrenia pomôžu zvýšiť dôveru v jej vedenie. V posledných mesiacoch dostal jej imidž vážne škrabance kvôli bojom vo vnútri koalície, a obvineniam, že odďaľovaním pomoci Grécku nezvládla krízu v eurozóne.

Teraz musí o škrtoch presvedčiť parlament a nemecké odbory. Po prehrách v regionálnych voľbách v minulom mesiaci stratila vládna koalícia väčšinu v hornej komore, Bundesrat.

Napätie rastie aj vo vládnej koalícii medzi konzervatívnou bavorskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP. Minulý týždeň CSU podporila reformu zdravotníctva predloženú ministrom za FDP, čo liberálov rozzúrilo.

K jej problémoch sa pridali ešte vplyvné nemecké médiá, ako je týždenník Der Spiegel, či masový denník Bild, ktoré podporili opozičného kandidáta za prezidenta. Voľby sa uskutočnia 30. júna a pre kancelárku bude ťažké zaistiť víťazstvo jej favorita.

Pozície

Líder sociálnych demokratov Sigmar Gabriel nazval plán „patetický a neúplný“. Podľa neho ušetril bohatých, a zdanil nezamestnaných, rodiny a miestne samosprávy. Zavedenie poplatku pre banky označil za účtovný trik.

Podľa lídra Slobodných demokratov, ktorý boli proti akémukoľvek zvyšovaniu daní, Guida Westerwelleho, je však plán spravodlivý – v roku 2011 uvalí náklady 5 miliárd eur na podnikateľov, 5 miliárd na sociálne výdavky a 3 miliardy na verejné inštitúcie.

Durínsky minister hospodárstva Matthias Machnig, tvrdý podporovateľ štátnej pomoci, v pondelok vyhlásil, že niektorých oponentov v Berlíne podozrieva z používania „poznačených kariet“ v pokri proti firme Opel a jej zamestnancom. Podpora automobilky rozdeľuje Merkelovej vlastnú stranu, stredo-pravú CDU. Silní regionálni spojenci zo spolkových krajín, v ktorých sú veľké fabriky Opel, za pomoc lobujú, federálni predstavitelia vo vláde i parlamente sú proti.

„Je neuveriteľné, že federálna vláda do dnes odmieta zverejniť plné zistenia prieskumnej rady“, kritizoval Machnig dvojstránkové vyhlásenie, ktoré vzišlo z pondelňajšieho stretnutia rady nezávislých expertov. „Vláda sa očividne bojí zverejnenia celej správy.“

Zástupca odborov v automobilke si však myslí, že Merkelová ostane verná svojej stredovej stratégii, a nejakú pomoc nakoniec poskytne. „Myslím si, že Merkelovej riešenie bude nakoniec snaha o hľadanie kompromisu.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA