Nestabilita ohrozuje rast európskeho hospodárstva

Zatiaľ čo Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť o 3,2 %, krajiny „PIGS“ opäť skúšajú limity fiškálnych pravidiel EÚ.

moscovici
moscovici
Zdroj: Európska komisia

Komisia zverejnila zimnú hospodársku prognózu, v ktorej skonštatovala, že európske hospodárstvo vstupuje do štvrtého roka oživenia. Vonkajšie faktory, ako je spomalenie čínskeho hospodárstva, slabý medzinárodný obchod či nestabilná geopolitická situácia môžu ale prispieť k oslabeniu rastu v únii.

Napriek rizikám európske hospodárstvo v tomto roku porastie o 1,9 %, krajiny eurozóny len o 1,7 %. Rast podľa eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti Pierra Moscoviciho  podporuje najmä lacná ropa, priaznivý kurz eura a nízke úrokové sadzby.

Najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami budú v tomto roku RumunskoÍrsko, ktoré výrazne prekročia 4 % hranicu. Druhú najrýchlejšie rastúcu skupinu presahujúcu 3 % tvoria Slovensko, Poľsko LotyšskoŠvédsko. O viac ako 2 % porastie Chorvátsko, Británia, Maďarsko, Holandsko, Španielsko a zvyšok pobaltských krajín. Najväčšie ekonomiky Európy – Nemecko, TalianskoFrancúzsko podajú tento rok najslabší výkon.

Ceny by po minuloročnej stagnácii mali rásť o 0,5 %. Odhady slovenského Ministerstva financií počítajú s infláciou blízkou 0,3 %. Pozitívny vývoj Komisia vidí aj znižovaní nezamestnanosti, hoci aj naďalej pôjde o pomalý proces. Priemerná nezamestnanosť eurozóne by mala v tomto roku klesnúť o pol percenta na 10,5%. Minister financií SR Peter Kažimír dúfa, že tento rok nezamestnanosť Slovákov klesne na „jednociferné číslo“.

Pozitívne Slovensko

Komisia vníma vývoj v slovenskom hospodárstve optimisticky. Verejný dlh Slovenska by mal podľa odhadov v zimnej prognóze v budúcom roku klesnúť na 51,9 % a 51,2 % v roku 2017.

Deficit verejných financií exekutíva odhadla na 2,1 %. „Náš rozpočtový cieľ je na úrovni 1,93 % HDP a máme na to aj všetky podmienky, aby sme tento cieľ splnili,“ zdôraznil na tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír.

V roku 2017 by mal deficit klesnúť na 1,7 % HDP, ale to iba za predpokladu, že nebudú prijaté žiadne dodatočné opatrenia. Riziká Komisia vidí najmä v treťom sociálnom balíčku, ktorého dôsledky ešte do prognózy neboli premietnuté.

Minister Kažimír však na tlačovej konferencii ubezpečil, že program obsahuje dodatok, ktorý zabezpečí, aby opatrenia neohrozili rozpočet na rok 2016. „Sme si vedomí dôležitosti kredibility vo verejných financiách,“ reagoval.

Komisia zvýšila aj odhad rastu slovenskej ekonomiky na 3,2 % v tomto roku a 3,4 v tom budúcom. Oproti jesennej prognóze sa očakávanie rastu hospodárstva v tomto roku zlepšilo až o 0,3 %. Exekutíva o rovnaké percento upravila aj čísla za minulý rok.

Dôvodom zlepšenia odhadov sú podľa bruselskej inštitúcie najmä finišujúce programové obdobie eurofondov, ktoré tvoria až 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku. Minister financií na tlačovej konferencii dodal, že ťahúňom ekonomiky bol predovšetkým automobilový priemysel a spotreba domácností, ktorá „mohla byť ešte lepšia, keby ľudia až tak nešetrili“.

Budúci rok rast hospodárstva potiahnu najmä investície Volkswagenu a Jaguar Land Roveru. „Môžeme ale rátať s tým, že všetky 4 automobilky záväzne prisľúbili miliardové investície,“ dodal minister.

Problematické  PIGS

V prípade deficitu verejných financií Komisiu opäť trápia najmä krajiny tzv. PIGS, kam patrí Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko.

Koalícia ľavicových portugalských strán odmietla ďalšie úsporné opatrenia, ktoré Komisia v rámci fiškálnych pravidiel eurozóny vyžaduje. Portugalský deficit tak tento rok prekročí 3 % HDP. Komisia má dnes rozhodnúť, či pošle navrhovaný rozpočet späť do Lisabonu na prepracovanie.

Španieli pokračujú v šľapajach svojho západného suseda. Prognóza Komisie naznačuje, že madridská vláda bude musieť nájsť dodatočných 8 miliárd eur, aby tento rok dosiahla sľúbený deficit verejných financií na úrovni 2,8 %. Podľa aktuálnych odhadov by mal totiž prekročiť 3,6 % HDP.

Taliansko medzičasom Komisiu žiada o väčšiu „flexibilitu“ fiškálnych pravidiel EÚ. Exekutíva už potvrdila, že Rím dostane viac času na zníženie svojho masívneho dlhu a to vďaka reformám prijatých v uplynulých mesiacoch a extra výdavkom, ktoré Taliansko má s utečencami. Rozhodnutie Komisia príjme až v máji.

Recesia v Grécku bola v minulom roku podľa Moscoviciho „menej závažná, než sa očakávalo“. V najbližších dňoch ale bude krajina čeliť prvej revízii záchranného programu a to najmä zmenám týkajúcich sa dôchodkového systému. Premiér Alexis Tsipras aj naďalej odmieta znížiť výdavky na penzie, pretože sú podľa neho často pre celé rodiny jediným zdrojom príjmov.

Utečenci a verejné financie

Dodatočné výdavky spojené s utečeneckou krízou dosiahnu podľa Komisie v budúcom roku 0,3 % HDP v rámci celej Európy a až 0,5 % HDP pre krajiny, ktoré sa utečencom otvorili najviac.

Výdavky spojené s ubytovaním a stravou pre utečencov môžu byť podľa francúzskeho eurokomisíra „stimulom pre hospodárstvo“.

Rakúsko je zatiaľ jedinou krajinou, ktorá tlačí na Komisiu, aby pri výpočte rozpočtového deficitu brala do úvahy aj výdavky spojené s utečencami.

Hoci Európska komisia ešte nemá presné čísla, Medzinárodný menový fond odhaduje, že napríklad Švédsko na riešenie krízy v tomto roku minie až 1% svojho HDP. Dánsko na žiadateľov o azyl poskytne 0,6 % HDP, Fínsko 0,4 % a Španielsko 0,03 %.

Výdavky na utečeneckú krízu sa líšia v závislosti od počtu ale aj s rôznymi nákladmi na bývanie a iné integračné politiky, ako napríklad jazykové kurzy. Viacero krajín navyše priznáva aj dodatočné náklady na zvýšenie bezpečnosti a hraničných kontrol.

REKLAMA

REKLAMA