Nové grécke dlhopisy otestujú dohodu eurozóny

Zadlžené Grécko sa v pondelok vrátilo na kapitálové trhy. Stalo sa tak prvýkrát od uzavretia dohody medzi lídrami EÚ, že v prípade potreby problematickej krajine poskytnú záchrannú finančnú sieť. Gréci veria, že na trhoch získajú päť miliárd eur. Úroky však budú vysoké.

Emisiu gréckych dlhopisov podľa informácií Agentúry pre riadenie verejného dlhu (Public debt management Agency – PDMA) zariaďuje päť domácich a zahraničných bánk. Je to prvý trhový test po tom, čo sa šestnásť štátov eurozóny minulý týždeň dohodlo na poskytnutí pomoci Grécku za účasti Medzinárodného menového fondu (MMF).

Grécko dúfa, že vládne dlhopisy budú mať vďaka tejto „záruke“ nižšiu úrokovú sadzbu. Krajina plánuje overiť predajnosť svojich dlhopisov s celkovou hodnotou asi päť miliárd eur. Zatiaľ však nie je jasné, aké vysoké budú úroky týchto dlhopisov.

Podľa analytikov sa úroková sadzba príliš nezmení v porovnaní s desaťročnými dlhopismi, ktoré Gréci vydali 11. marca. Vtedy bola eurozóna ešte rozhádaná, či im pomôcť alebo nie. Pokiaľ by sa však lídri nedohodli, mohla by však hroziť vyššia úroková sadzba.

Analytik pre oblasť dlhopisov z londýnskej Crédit Agricole Peter Chatwell uviedol: „Z hľadiska príťažlivosti (dlhopisov) pre investorov to (dohoda eurozóny o pomoci) výrazne pomôže, alebo aspoň rozptýli veľkú časť obáv.“

Grécko musí do konca mája zohnať asi 23 miliárd eur, aby vyrovnalo splatné dlhy. Šéf MMF Dominique Strauss-Kahn vyhlásil, že neexistujú žiadne bezprostredné známky, že krajina bude potrebovať pomoc zvonku: „Verím, že stratégia Únie bude fungovať.“

MMF mlčí

Štáty eurozóny majú údajne poskytnúť dve tretiny z celkovej výšky pomoci. Táto pomoc by mala formu koordinovaných bilaterálnych pôžičiek jednotlivých štátov eurozóny. Platili by prísne úverové podmienky navrhnuté Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou. Zvyšok prostriedkov by poskytol MMF.

Washington však mlčí už odvtedy, čo Európa rozhodla o forme pomoci. To okamžite vyvolalo špekulácie, že MMF buď netuší, akú rolu má hrať, alebo nie je spokojný s tým, že má poskytnúť peniaze, ale nemôže určovať pravidlá.

Grécki predstavitelia vyhlásili, že pokiaľ Atény získajú 53 miliárd, ktoré tento rok potrebujú,  za súčasných podmienok, stúpne výška poplatkov za správu dlhu o ďalších 500 miliónov eur ročne.

To by gréckej vláde ešte viac sťažilo splnenie záväzku, podľa ktorého má do konca roku 2010 znížiť rozpočtový deficit na 8,7 % HDP. Do roku 2012 potom má svoj deficit stlačiť pod trojpercentný limit EÚ.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA