Nové pravidlá rozpočtu EÚ od 1. mája

Výsledkom dvoch rokov intenzívnej práce je nová skupina finančných pravidiel, ktorej cieľom je zabezpečiť lepšie využívanie fondov EÚ v rámci finančnej sústavy pre rozpočtové obdobie 2007-2013.

Pozadie

Návrhy nových regulácií získali v pléne Parlamentu širokú podporu. Výsledkom by malo byť zjednodušenie financovania, redukcia administratívnych procedúr a povinné zverejňovanie informácií o všetkých tých subjektoch, ktoré čerpajú finančné zdroje z rozpočtu EÚ.

Deväť desatín rozpočtu EÚ (na obdobie 2007-2013 predstavuje táto suma 862 mld. eur) je tvorených príspevkami členských krajín. Výška príspevkov je predmetom zdĺhavých rokovaní, ktoré prebiehajú pravidelne každých 7 rokov.

Otázky

Nová Finančná regulácia (spolu s Implementačnými pravidlami, ktoré Komisia schválila 28. marca 2007) bude upravovať finančné hospodárenie EÚ v nasledujúcom 7-ročnom období. Rozpočet bude mať celkovú výšku 975 mld. eur.

Zlepšenia, ktoré sa prejavia v praxi, sa budú týkať najmä grantov a verejných kontraktov. Nové pravidlá ocenia najmä malé a stredné firmy, školy, univerzity, vedecké pracoviská, rozvojové agentúry a samospráva.

Nová regulácia prináša:

  • granty do výšky 25 tis. eur nebudú predstavovať takú veľkú byrokratickú záťaž ako doteraz;
  • tímová práca v rámci grantu už nebude musieť vždy spolufinancovaná autorom projektu;
  • nebudú požadované finančné záruky pre granty v objeme menšom ako 60 tis. eur pred vyplatením prvej platby;
  • pôžičky do výšky 60 tis. eur využívajúce grantové peniaze nebudú viazané na súčasné veľké množstvo pravidiel, zachová sa len požiadavka zdravého finančného manažmentu a požiadavka neprítomnosti konfliktu záujmov;
  • zvýši sa horná hranica miery financovania verejných kontraktov (zo súčasných 50 tis. eur na 60 tis. eur), zároveň dôjde k zjednodušeniu pravidiel;
  • organizácie uzatvárajúce verejné kontrakty kompatibilné s legislatívou EÚ môžu jednoduchším spôsobom požiadať o prístup k vyššej hranici financovania – nebude už potrebné preukazovať, že v minulosti takéto organizácie nezneužili verejné financie;
  • rovnako sa zvýši aj finančný strop pre  kontrakty v oblasti zahraničnej pomoci (projekty budú môcť byť financované až do výšky 5 mil. eur).

Cieľom Komisie je väčšia flexibilita v manažmente rozpočtu. Napríklad v prípade, ak je nutné vyčleniť zdroje na humanitárne operácie a operácie krízového manažmentu, podľa terajších pravidiel tak Komisia nemohla učiniť autonómne, ale musela žiadať o súhlas Radu a Parlament.

Revidovaná Finančná regulácia bola odsúhlasená Parlamentom 29. novembra 2006. Rada ju jednomyseľne schválila 13. decembra 2006. Teraz boli prijaté Implementačné pravidlá, ktoré iba „prekladajú“ ustanovenia regulácie do praxe. Nové pravidlá vstúpia do platnosti od 1. mája 2007.

Poslanci Európskeho parlamentu 29. marca 2007 zároveň podporili nezaväzujúcu správu francúzskeho poslanca Alaina Lamassourea, ktorá volá po ukončení refundácií Veľkej Británie a po hlbšej reforme pravidiel rozpočtu do roku 2014. Správa predpokladá, že členské krajiny by mali pravidelne v každom rozpočtovom období odvádzať jedno percento svojho príjmu z HDP do rozpočtu EÚ bez výnimky.

Pozície

Dalia Grybauskaité, komisárka pre finančné plánovanie a rozpočet, povedala: „Jednoduchšie a praktickejšie riešenia modernizácie finančných pravidiel predstavujú príležitosť pre lepšie využívanie fondov EÚ. Väčšia transparentnosť a zodpovednosť povedú k väčšej efektivite vynakladaných prostriedkov odvedených platcami dane v EÚ.“

Zelený francúzsky poslanec Gérard Onesta v nadväznosti na Lamassoureovu správu dodal: „Občania majú právo vedieť a pochopiť, ako platia do rozpočtu EÚ. Členským štátom by nemalo byť ďalej tolerované ukrývať sa za tajomný systém národných príspevkov, dokonca ani vo fáze tranzície… Členské štáty by sa mali dohodnúť na jasných daňových nástrojoch, ktoré by umožnili odvádzať do spoločného rozpočtu časť jednej alebo viacerých daní. Znamenalo by to väčšiu transparentnosť vo financovaní EÚ.“

Konzervatívny poslanec Richard Ashworth dodal: „Mali by sme zabezpečiť, aby EÚ míňala menej našich peňazí, ale zároveň aby ich používala aj efektívnejšie. Je pravda, že národné vlády určujú oboje: priority EÚ a alokáciu finančných zdrojov na uskutočnenie tých priorít. Sebestačná EÚ by bola skôr pánom, ako služobníkom národných vlád.“

REKLAMA

REKLAMA