Nemecko sa bojí nového systému hlasovania v ECB

Po vstupe Litvy do eurozóny vstúpi do platnosti rotačný princíp hlasovania v Rade ECB. Najväčšie členské štáty eurozóny by tak raz za päť mesiacov nemali právo hlasovať.

Po vstupe Litvy do eurozóny v roku 2015, presiahne po prvýkrát počet prezidentov a guvernérov centrálnych bánk v Rade ECB počet 18. Každý ďalší členský štát v eurozóne pre ECB znamená nárast členov, čo komplikuje rozhodovací proces. Do platnosti by tak mala vstúpiť nová hlasovacia procedúra.

Až doteraz sa po každom stretnutí Rady ECB zratúvali hlasy všetkých členov. V eurozóne je v súčasnosti 18 prezidentov a guvernérov národných centrálnych bánk, spolu so šiestimi členmi výkonnej rady ECB.

Na rozdiel od šesť-člennej výkonnej rady ECB, v Rade guvernérov nebude už môcť každý prezident národnej centrálnej banky odovzdať svoj hlas pri každom hlasovaní. Hlasovacie práva budú podľa platných zmlúv „rotovať“.

Počet prezidentov centrálnych bánk, ktorí budú môcť hlasovať je stanovený na 15. Rotačné skupiny budú vytvorené aj s ohľadom na veľkosť členského štátu – päť najväčších členských štátov sa bude počas piatich mesiacov deliť o štyri hlasy. Krajinami v tejto skupine budú Nemecko, Taliansko, Španielsko, FrancúzskoHolandsko.

Znamená to, že raz za päť mesiacov prezident nemeckej Bundesbank Jens Weidmann nebude môcť hlasovať o európskej monetárnej politike. V Nemecku to vyvoláva obavy, že krajina stratí v Rade ECB svoj vplyv.

Nemecko má v ECB podiel 27,5 %. „Nie je možné, aby bol najväčší členský štát raz za päť mesiacov vynechaný,“ hovorí konzervatívny poslanec EP z bavorskej CSU Markus Ferber.

Bavorský minister financií Markus Soder hovorí o „nebezpečenstve pre Nemecko“.

Zodpovednosť spojená s rozhodovaním

Súčasný rotačný princíp podľa Ferbera znamená, že malé štáty ako MaltaCyprus môžu hlasovať častejšie ako Nemecko. Vidí potrebu „nutnej reformy“ hlasovacích pravidiel Rady ECB. Navrhuje, aby šesť riaditeľov a prezidentov z piatich najväčších centrálnych bánk vytvorilo stále teleso, ktorého sa rotačný princíp nebude týkať.

„Len takto sa zaistí, že zodpovednosť a rozhodovanie zostanú v Rade ECB prepojené,“ tvrdí Ferber.

Predseda euroskeptickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Bernd Lucke chce, aby mala Bundesbank právo veta nad rozhodnutiami ECB. Systém rotácie by sa mal zvrátiť, aby sme „zaistili, že centrálne banky orientované na stabilitu, ako je nemecká Bundesbank, budú mať naďalej hlasovacie práva zodpovedajúce ich dôležitosti,“ povedal Lucke pre Handelsblatt Online.

Nemecká Strana zelených na druhej strane, kritizuje výzvu euroskeptikov na právo veta. „Šéf Bundesbank Jens Weidmann nie je viceregentom Nemecka v Rade ECB,“ povedal predseda frakcie Strany zelených Anton Hofreiter pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Existencia rotačného princípu v najdôležitejšom rozhodovacom telese „strážneho psa“ európskej meny je „neakceptovateľná vzhľadom na stav eurozóny,“ povedal predseda liberálnej FDP Christian Lindner. „Očakávame, že vláda bude agresívne bojovať za trvalé miesto Nemecka v Rade ECB,“ dodal pre Handelsblatt.

Schauble: Nie je dôvod meniť rotačné pravidlá

Minister financií Wolfgang Schaunle trvá na rotačnom princípe. Podľa neho nie je v súčasnosti žiaden dôvod na zmenu. Prispeje to podľa neho k stabilite. Ako celok je princíp rotácie vytvorený na to, aby sa zabezpečilo efektívne rozhodovanie a vhodná reprezentácia členských štátov, vysvetlila jeho hovorkyňa.

Rotácia sa však, podľa ministra, vzťahuje len na rozhodnutia v oblasti menovej politiky. Na každú inú oblasť (napríklad pri rozhodnutiach ohľadom kapitálu) sa rotačný princíp nevzťahuje.

Prezidenti centrálnych bánk bez hlasovacieho práva budú naďalej prítomní na zasadaniach, a takisto majú právo zapojiť sa do všetkých diskusií, dodáva ministrova hovorkyňa. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA