O euro je záujem aj na Islande

Najväčšia islandská banka Kaupthing, požiadala tamojšiu centrálnu banku o možnosť používať euro ako svoju hlavnú účtovnú menu. Žiadosť bola zamietnutá, čím sa opäť potvrdil kurz politiky islandskej vlády, ktorá sa odmieta zapájať krajinu do politík EÚ.

Euro na magnete, Flickr: Mario's Planet (CC)
Foto: flickr.com (Mario's Planet)

Krátka správa

Najväčšia islandská súkromná spoločnosť, banka Kaupthing, požiadala o možnosť vykonávať svoje transakcie v eurách. Dôvod je prostý: svoje komerčné aktivity vykonáva predovšetkým na geografickom území štátov eurozóny. Spoločnosť argumentuje tým, že kurz islandskej koruny je kolísavý, čo v konečnom dôsledku pôsobí na jej investorov ako demotivačný faktor.

Kaupthing so svojimi aktívami v hodnote 56 mld. eur nie je jedinou spoločnosťou, ktorá by rada viedla svoje obchody a účtovníctvo v eurách. O podobné povolenie žiadala islandskú centrálnu banku aj Straumur Investment Bank, či potravinárska skupina Bakkovor, ktorej všetky príjmy sú tvorené v zahraničnej mene.

“Možno s istotou povedať, že [odmietavé] stanovisko svedčí o negatívnom postoji [centrálnej] banky voči euro-izácii islandských finančných spoločností”, cituje denník Financial Times Ingolfura Bendera, analytika ďalšej islandskej banky Glitnir.

Islandským firmám bránia v používaní eura ako svojej účtovníckej meny dva fakty: islandská centrálna banka nie je súčasťou systému centrálnych bánk eurozóny a schválenie eura ako oficiálneho platidla je komplexnejšou otázkou. Hoci je spoločná európska mena na svetových finančných trhoch obchodovateľná a voľne dostupná, je vždy lepšie, ak jej prijatiu predchádza dohoda medzi oboma stranami, teda žiadateľom a Európskou centrálnou bankou.

V minulosti sa objavili viaceré špekulácie o tom, že by Island mohol prijať euro ako svoje národné platidlo. Naposledy sa takéto diskusie rozprúdili na jar 2006, kedy Financial Times a dánsky server Business.dk načrtli možnosť takéhoto kroku zo strany Islandu. Islandská stredo-pravá vláda však vtedy dala jednoznačne viackrát najavo, že otázka vstupu krajiny či už do eurozóny alebo do EÚ je irelevantná.

Používanie zahraničnej meny ako svojho domáceho platidla nie je vo svete až také nezvyčajné. Takýto stav sa označuje termínom “dolarizácia”, netýka sa však výlučne len amerického dolára. V súčasnosti sa mimo “domáceho” územia platí napríklad americkým, novozélandským a austrálskym dolárom, eurom, ruským rubľom, či tureckou novou lírou alebo švajčiarskym frankom.

S nedovoleným používaním eura mala nedávno problém napríklad Čierna Hora. Nakoniec však EÚ podpísala s krajinou Stabilizačnú a asociačnú dohodu aj napriek tomuto sporu (EurActiv 16/10/07).

REKLAMA

REKLAMA