Občania nezdieľajú eufóriu z dobrých ekonomických prognóz

Zatiaľ, čo európska ekonomika vstupuje do fázy svojho boomu, sociálna realita zaostáva. Tvrdí to viacero nedávno publikovaných ekonomických správ.

Pozadie:

Počas príprav jarného zasadnutia Rady, ktoré sa uskutoční 8.-9. marca 2007, panuje pozitívna nálada kvôli vyhliadkam európskej ekonomiky do budúcnosti. Napriek tomu nie sú očakávania v súkromnej sfére a vo sfére zamestnanosti také svetlé.

Otázky:

Analýza „Spring 2007 Economic Outlook“ pre Európsku úniu, ktorú vydalo BusinessEurope, predpovedá 2,5% ekonomický rast v celej EÚ v nasledujúcich dvoch rokoch. Rovnako správa predpokladá, že rast zamestnanosti sa bude pohybovať na úrovni 1,2-1,3% za rok. Priemerná nezamestnanosť by tak mala v roku 2008 klesnúť na úroveň 7,0%. Hodinová mzda vy mala rásť zhruba o 3% ročne.

Allianz Dresdner Economic Research spoločne s think-tankom Lisbon Council vydali správu „European Growth and Jobs Monitor“, ktorá taktiež obsahuje pozitívne závery: „Európa zažila konečne po rokoch neuspokojivých výsledkov obrat. Lisabonské ciele sa zdajú byť dosiahnuteľnejšie, ako kedy kto doteraz predpokladal.“ Hlavným impulzom tohto obratu je podľa analýzy „nedávne zrýchlenie rastu produktivity práce.“ Aj keď možno tento jav vysvetliť ekonomickým cyklom, je pravdepodobnejšie, že ide o dôsledok istých štrukturálnych zmien.

Správa zdôrazňuje, že aj „napriek nevýraznej ekonomickej aktivite v rokoch 2001 až 2005, po prijatí Lisabonskej stratégie bolo v EÚ-15 vytvorených viac ako 10 mil. nových pracovných miest.“ Aj keď sa ciele v oblasti zamestnanosti do roku 2010 nepodarí naplniť, miera zamestnanosti má rastúci trend. Zdá sa, že tieto výsledky by neboli možné bez aspoň mierneho rozvoja v oblasti nákladov na prácu alebo v oblasti flexibility pracovného trhu.

Na druhej strane, občania nie sú až tak veľmi optimistickí v tom, že by pozitívny ekonomický trend nejako výraznejšie pocítili v bežnom živote v najbližšom období. Špeciálny Eurobarometer, „Európska sociálna realita“, hovorí, že len 41% Európanov verí, že sa ich osobný status zlepší v priebehu nasledujúcich 5 rokov. Dokonca v kategórii ľudí nad 55 rokov a tých, ktorí ukončili svoje vzdelávanie pred 15. rokom života, miera optimizmu je len niekde na úrovni 16-24%. 34% tejto skupiny si navyše myslí, že sa ich situácia za uplynulých 5 rokov zhoršila.

Správa poukazuje na jasnú koreláciu medzi zlými skúsenosťami z minulosti a zlými očakávaniami do budúcnosti. Témy, o ktoré sa Európania najviac zaujímajú, sú: nezamestnanosť, výška životných nákladov a dôchodkov. Tretina opýtaných očakáva zhoršenie svojej ekonomickej alebo pracovnej situácie v období nasledujúcich 12 mesiacov.

Roger Liddle a Frederic Lerais z úradu Európskych politických poradcov (vnútorný think-tank Komisie) vo svojej konzultačnej správe tvrdia: „Štatistiky ukazujú, že Európa má vážny problém s chudobou. 72 mil. občanov EÚ-25, čo predstavuje celkovo 15% všetkých občanov, je skupinou, ktorá je chudobou ohrozená. Ďalších 36 mil. už na hranici chudoby žije.“

Dodávajú: „Chudobné deti najviac pociťujú depriváciu, znevýhodnenie, zlý zdravotný stav a nedostatočné vzdelanie. Keď vyrastú, majú oveľa väčšiu tendenciu stať sa nezamestnanými, získať nízko platené pracovné pozície, bývať v sociálnych ubytovacích zariadeniach alebo prísť do problémov s políciou. Rovnako sú rizikovou skupinou náchylnou stať sa závislými na alkohole či drogách už v mladosti. Navyše v mnohých krajinách zvyknú takéto deti prenášať svoje znevýhodnenie v dospelosti na vlastných potomkov. Tento stav má svoje ekonomické, sociálne a politické náklady, ktoré by mali byť v racionálnom svete postavené do roviny verejných výdavkov na včasné intervencie (za predpokladu, že takéto intervencie sú najúčinnejšie), čím by sa znížilo riziko negatívnych výsledkov a sociálneho vylúčenia v budúcnosti.“

Pozície:

Generálny tajomník OECD, Angél Gurría, v prejave z 27. februára 2007 na podujatí organizovanom think-tankom Lisbon Council povedal: „Dnes je legitímnym úsilie ovládať tie prvky európskej spoločnosti, ktoré vzbudzujú vo svete pocit závisti. Ale pesimizmus v regióne rastie – strach z globalizácie, pocit bránenia sa – zatiaľ čo populácia starne a rastú obavy z udržateľnosti systémov dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Jestvuje strach, že budúcnosť patrí Ázii a Európa postupne stráca svoje miesto vo svete. My v OECD si to ale nemyslíme. Je síce stále na čom pracovať, ale ciele a vízie boli predsa stanovené a sú aj uskutočniteľné.“ Guarría zároveň zdôraznil potrebu plného zapojenia Európy do vedomostnej ekonomiky.

Poul Nyrup Rasmussen a Jacques Delors, poslanci frakcie Strany Európskych socialistov, vo svojej správe „Nová sociálna Európa“ poukazujú, že „spolupráca a rozšírenie EÚ na 27 krajín vytvorili priestor pre potenciálne enormný nový udržateľný ekonomický a sociálny rozvoj. Európa je svetovým ekonomickým hráčom, jednotným trhom a najväčšou ekonomikou sveta. Európa ako riadi, tak je zároveň aj ovplyvnená globalizáciou. Preto nie je dobré len pasívne prijímať budúcnosť, ale naopak, treba ju aktívne formovať. Európania sú v priemere zdravší a žijú dlhšie a to vďaka rastu životného štandardu a lepším pracovným podmienkam. Európa dokáže transformovať nové poznatky, inovácie a technológie do nového blahobytu pre mnohých.“ Autori správy dodávajú, že jestvujú rozdiely medzi chudobnými a bohatými, starými a mladými a pod., ale je potrebné prijať správne kroky pre prekonanie týchto diskrepancií. Podľa Delorsa a Rasmussena sa tak môže udiať len ak bude jestvovať viera v schopnosti bežného človeka. Podľa nich je tiež rovnako potrebné hľadať novú rovnováhu medzi ekonomicky aktívnou populáciou a dôchodcami.

REKLAMA

REKLAMA