Obnova v nových členských štátoch je nerovnomerná

Osem východoeurópskych krajín, ktoré do Únie vstúpili v roku 2004, sa z krízy spamätáva oveľa rýchlejšie ako ich západní susedia. Podľa aktuálnych štatistík je však situácia úplne iná v Bulharsku a Rumunsku. Tie sa stali členmi o tri roky neskôr a z najhoršieho sa dostávajú veľmi ťažko.

Hospodárska kríza tri nové členské štáty doviedla na pokraj krachu. Maďarsko, LotyšskoRumunsko museli požiadať o medzinárodnú pomoc. Investori odložili svoje investičné plány na východe Európy, čo viedlo k výraznému oslabeniu národných mien.

Podľa posledných údajov o stave hospodárska to však vyzerá, že zložité obdobie pomaly odznieva. Svetová banka minulý mesiac zverejnila svoju pravidelnú správu EÚ 10, v ktorej hodností stav ekonomík nových členských štátov. Zo záverov vyplýva, že obnova bola zjavná v každej krajine a všetky by sa mali budúci rok vrátiť do pozitívnych čísel.

Svetová banka za hlavné zdroje hospodárskej obnovy v nových členských štátoch označila konkurencieschopné produkčné náklady, kvalifikovanú pracovnú silu a šikovných podnikateľov. Krajinám okrem toho pomáhalo ich úzke obchodné prepojenie so zvyškom EÚ.

Lotyšsko a Rumunsko však zaostávajú najviac. Ešte aj tento rok zaznamenávajú negatívny rast. Na druhej strane však stojí PoľskoSlovensko, ktoré v druhom štvrťroku 2010 v regióne rástli najrýchlejšie. Estónsko sa v polovici roka po deviatich kvartáloch medziročného poklesu vrátilo opäť na dráhu rastu a v treťom trimestri sa stalo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v celej EÚ.

Poľsko: lokomotíva obnovy

Hospodárskym lídrom nových členských štátov je Poľsko. Ako jediné počas hospodárskej krízy nezaznamenalo negatívny rast. Pomáha mu najmä domáci dopyt. Pozitívne čísla však vykazujú aj zahraničný obchod.

Zaostávajú však investície. Podľa špecialistov firmy naprieč celou krajinou stále odkladajú veľké výdavky a to aj napriek tomu, že ich výrobné kapacity naznačujú opačne. „Produkcia firiem je opäť na tej istej úrovni ako pred krízou a potrebujú viac investovať a expandovať. Dúfame, že v štvrtom štvrťroku sa tak stane,“ uviedol Piotr Bielski, ekonóm banky BZ WBK pre poľskú tlačovú agentúru PAP. Investície by mali posilniť blížiace sa futbalové majstrovstvá v roku 2012, ktoré Poľsko organizuje spolu s Ukrajinou.

Mierniť dôsledky krízy pomohli aj menové opatrenia. Anna Zielinská-Głębocká, členka poľskej Rady pre menovú politiku uviedla, že krajina by mala koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka zdvihnúť úrokovú sadzbu, aby tak reflektovala hospodársky vývoj.

Poľská ústava zaväzuje, že v prípade, že verejný dlh stúpne nad 55 %, musia sa znižovať výdavky a zvyšovať dane. Minister financií Jacek Rostowski avizoval, že koncom roka by dlh mal dosiahnuť 53 až 53,5 %. Vláda bude teda robiť všetko preto, aby k úsporným opatreniam nedošlo. Budúci rok totiž budú parlamentné voľby.

Výrazné zlepšenie v Čechách

Česká ekonomika v období 2004-2007 zaznamenávala stabilný rast na úrovni okolo 6 %. Hospodárska kríza si však vybrala svoju daň pre otvorenosť hospodárstva. Do pozitívnych čísel sa však opäť dostalo v treťom štvrťroku 2009. Podľa Českého štatistického úradu krajina v treťom kvartáli rástla rýchlejšie ako sa očakávalo. Podľa očakávaní mal rast dosahovať 2,5 %, odhad je však na 3 %. Ekonomika rástla tak pri medziročnom, ako aj medzikvartálnom porovnaní.

Silu naberá najmä vďaka dopytu zo susedného Nemecka, no v najbližších mesiacoch hrozí, že opäť spomalí. Hospodárstvo sa však na domáci trh spoliehať nemôže. Ten sa zatiaľ z krízy nespamätal.

Očakávaný rast tento rok je na úrovni viac ako 2 %. Výhľad na budúci rok je už menej optimistický. Svetová banka očakáva 2,6 % v roku 2011, no Komisia 2,3 %.

Českí analytici tvrdia, že ide o veľmi optimistické údaje. Treba počítať s vplyvom úsporných opatrení na už aj tak slabý domáci dopyt. „Ekonomika sa dostala z recesie, no rast by mal vplyvom rozpočtových škrtov budúci rok spomaliť. Očakávame výrazné posilnenie v roku 2013,“ vysvetlil guvernér českej Národnej banky Miroslav Singer.

Slovensku pomohlo vhodné načasovanie prijatia eura

Podľa výhľadu Svetovej banky Slovensko môže očakávať rast na úrovni 4,1 % tento rok a 4,2 % budúci rok. Komisia odhaduje 3 %. Slovenská ekonomika kopíruje trend v susedných krajín a potvrdzuje predchádzajúce tvrdenie, že prijatie eura v januári 2009 významne posilnilo konkurencieschopnosť, čo vyústilo do silného rastu.

V rokoch 2011 a 2012 by lepšie využitie fondov EÚ spolu s oživením budovania diaľnic a výrazným zlepšením svetovej hospodárskej klímy mohlo mať celkový pozitívny vplyv na rast investícií.

Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Volksbank Slovensko však varoval, že silný rast tento rok negatívne ovplyvní štatistické údaje v roku 2011. Otvorená slovenská ekonomika je závislá najmä na externom dopyte a Vaňo očakáva, že aj naďalej bude hlavným motorom rastu slovenskej ekonomiky. No spomalenie dopytu z Nemecka iných krajín eurozóny bude znamenať aj spomalenie slovenského hospodárstva.

Hrozbou je podľa Vaňa aj vysoká nezamestnanosť a neistota na pracovnom trhu, čo bude aj ďalej obmedzovať spotrebu domácností, kým potreba rýchlej fiškálnej konsolidácie bude zasa tlačiť na škrtanie vo verejných výdavkoch.

Ako ďalej vysvetlil, náprava rozpočtu nebude viesť k ďalšej recesii, ani nezastaví súčasnú obnovu. Rast však spomalí, avšak len o pár desatín percentuálneho bodu.

Rýchla a rozhodná fiškálna konsolidácia je preto najlepším príspevkom vlády k zabezpečeniu vysokého ratingu Slovenska, zdravým verejným financiám a stabilnému daňovému systému, ktoré hrajú významnú rolu pri získavaní zahraničných investícií, uzavrel Vaňo.

Maďarsko prijíma politické opatrenia na riešenie problémov

Vplyvom krízy sa náklady na úvery Maďarska vyšplhali do neúnosnej výšky a krajina sa v októbri 2008 stala prvou, ktorá musela požiadať o medzinárodnú pomoc. Postupnou implementáciou úsporného programu sa situácia stabilizovala a krajina sa v júli opäť vrátila na trhy.

Tento rok si krajina opäť získala dôveru investorov, najmä v automobilovom sektore. Vďaka novým investíciám by maďarská produkcia áut mala dosiahnuť výrobnú úroveň Slovenska. Rast ekonomiky aj tomto prípade poháňa zahraničný dopyt. Vysoká nezamestnanosť a hypotéky vo švajčiarskom franku s vysokým úrokom ochromujú príjem a spotrebu domácností. Vláda chce preto reformovať daň z príjmu, zaviesť rovnú daň 16 % a daňové úľavy pre rodiny s deťmi.  

Po tvrdých úsporných opatreniach v posledných dvoch rokoch, ktoré síce znížili úverové náklady krajiny, no zhoršili recesiu, vláda našla cestu ako budúci rok stimulovať ekonomiku. Znárodnila súkromné penzijné fondy a využije ich úspory. Okrem toho, že takto si zjednodušia splnenie cieľa na zníženie deficitu, nebudú obmedzovať domáci dopyt.

Rumunsko ešte nevyhralo

Rumunsko v treťom štvrťroku zaznamenalo 0,7-percnentý pokles. Horšie na tom bolo už len Grécko. Hospodársky boom pred krízou vychádzal zo štedrého zvyšovania platov vo verejnom sektore a dôchodkov a tiež bankových úverov v zahraničných menách.

Dôsledkom toho kríza krajinu zastihla s deficitom 5,4 % HDP, v súčasnosti je už na úrovni 12,7 %. Vláda preto nemala a nemá priestor pre stimulovanie. Krajina musela podobne ako Maďarsko požiadať o medzinárodnú pomoc.

Podľa očakávaní by sa ekonomika budúci rok už mohla vzchopiť. Národná banka predpovedá pozitívne výsledky od druhého kvartálu 2011. Rastu pomáhajú najmä zvyšujúce sa investície a zahraničný dopyt. Na pozitívnom vývoji sa zhodujú aj prognózy Komisie, Svetovej Banky a Medzinárodného menového fondu.

V Bulharsku sa dôsledky prejavovali s oneskorením

Kríza zasiahla Bulharsko neskôr ako jeho susedov. K recesii došlo až v roku 2009 a pokračovala aj tento rok, keď inde už začínala obnova. Miera priemyselnej výroby je nízka, maloobchod a realitný trh sú stále v kŕči a úverový tok je pomalý.

Rast v najbližších dvoch rokoch podľa Komisie bude hlboko pod predkrízovým priemerom – 0,1 % tento rok, 2,6 % budúci rok a 3,8 % v roku 2012.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA