Ochranou ovzdušia predídeme ekonomickému chaosu

Udržiavanie globálneho otepľovania pod kontrolou bude stáť svetové hospodárstvo oveľa menej ako vysporiadanie sa so škodami, ktoré môže spôsobiť v budúcnosti. Vyplýva to zo záverov „Sternovho prehľadu o nákladoch globálneho otepľovania“.

Deforestrácia
odlesňovanie

Pozadie:

Britská vláda vymenovala minulý rok Sira Nicholasa Sterna, bývalého hlavného ekonóma Svetovej banky, za šéfa tímu pre spracovanie najkomplexnejšieho súčasného prehľadu o nákladoch globálneho otepľovania.

Obsah:

Stern poskytol dokončený prehľad britskému premiérovi T. Blairovi 30.októbra. T. Blair sa vyjadril, že závery „Sternovho prehľadu“ by mali byť považované za „posledné slovo“ pri rozhodovaní sa, prečo by svet mal začať konať a obmedzovať globálne otepľovanie. Blair prehľad označil za „najdôležitejší dokument o budúcnosti“, s akým sa stretol od svojho zvolenia pred desiatimi rokmi.

Prehľad vychádza iba niekoľko dní pred konferenciou OSN v Nairobi (Keňa), na ktorej sa účastníci pokúsia posunúť v rozhovoroch o prostriedkoch v boji proti globálnemu otepľovaniu po roku 2012. V tom roku totiž vyprší platnosť Kjótskeho protokolu.

Sternov prehľad by mal dať EÚ a T. Blairovi do rúk muníciu pri presviedčaní USA a Číny, dvoch najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia, aby sa zapojili do záväzného medzinárodného programu na znižovanie škodlivých emisií. USA a Čína sú zmluvnými stranami Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCC), avšak nie sú viazané Kjótskym protokolom, ktorý je súčasťou UNFCC.

Stern sa vyjadril, že prehľad ho priviedol k jednoduchému záveru: výhody včasnej a efektívnej akcie vysoko prevážia nad hospodárskymi nákladmi nečinnosti.

Bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky povedal, že podľa modelov, ktoré boli v prehľade využité, by udržiavanie globálneho otepľovania na prijateľnej úrovni stálo len 1% svetového HDP každý rok.

Nečinnosť by mohla spustiť mohutné búrky, záplavy a vlny horúčav, ktoré by spôsobili svetového hospodárstvu škody najmenej vo výške 5% svetového HDP každý rok, a v prípade vyplnenia najhoršieho možného scenára by to mohlo byť až 20% svetového HDP.

Nečinnosť by mohla spustiť mohutné búrky, záplavy a vlny horúčav, ktoré by spôsobili svetového hospodárstvu škody najmenej vo výške 5% svetového HDP každý rok, a v prípade vyplnenia najhoršieho možného scenára by to mohlo byť až 20% svetového HDP. Konečným výsledkom by bol hospodársky rozvrat porovnateľný so svetovými vojnami a s veľkou hospodárskou krízou z prvej polovice 20. storočia.

Stern ale prichádza aj s pozitívnejším záverom: „Svet si nemusí vybrať medzi obmedzovaním klimatických zmien a podporou rastu a rozvoja“, ako často proklamujú európske podnikateľské kruhy. Podľa Sterna „boj proti klimatickým zmenám je súčasne v dlhodobom výhľade aj stratégiou rastu“, keďže znižovanie uhlíkových emisií prispeje k vytváraniu nových pracovných miest a posilní inovácie a technológie.

Záverom sa v prehľade uvádza, že objem plynov vytvárajúcich „skleníkový efekt“ by mal byť znížený o „viac ako 80% zo súčasnej úrovne“, aby sa podarilo udržať ich koncentráciu medzi 500-550 časticami na 1 milión (ppm). Toto by mala byť referenčná úroveň pri ktorej je možné udržať zvýšenie globálnej teploty na hranici menej ako 2 stupne Celzia v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. 

Prehľad odhaduje, že takýto objem koncentrácie častíc je možné dosiahnuť len ak sa na celom svete podniknú významné kroky v niektorých kľúčových odvetviach:

  • energetický sektor musí do roku 2050 znížiť emisie uhlíka o najmenej 60%
  • razantné zníženie emisií sa musí dosiahnuť aj v doprave
  • budú potrebné technológie na zachytávanie a uskladňovanie CO2, keďže fosílne palivá ako napr. uhlie sa budú do roku 2050 stále podieľať na viac ako 50% svetových dodávok energií
  • musí byť znížená aj tvorba emisií v neenergetických sektoroch, vyplývajúca hlavne s odlesňovania a následkom poľnohospodárskych aktivít

Odpoveď na globálne otepľovanie musí byť medzinárodná a musí zahŕňať hospodárky rýchlo rastúce krajiny, ako je Čína, ktorá je momentálne druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia na svete, hneď po USA. Medzinárodný rámec snahy o zastavenie globálneho otepľovania by mal obsahovať:

  • obchodovanie s emisiami: rozšírenie a spojenie už existujúcich modelov (napr. EU-ETS)
  • technologická spolupráca: podpora výskumu a vývoja by sa mala „aspoň zdvojnásobiť“, 5-násobne by malo vzrásť využívanie technológií s nízkou úrovňou znečisťovania ovzdušia,
  • obmedziť odlesňovanie: strata prirodzených lesných plôch na celom svete prispieva k rastu emisií viac ako sektor dopravy, takže menej odlesňovania sa musí stať prioritou
  • prispôsobenie sa: klimatické zmeny musia byť včlenené do rozvojových politík na pomoc zraniteľných krajinám juhu, aby mohli lepšie čeliť napr. zvyšujúcej sa hladine morí a ťažším poľnohospodárskym podmienkam (suchá, záplavy)

Pozície:

Washingtonská „Rada Bieleho domu pre kvalitu životného prostredia“ znižuje význam prehľadu. Vo svojom stanovisku hovorí: „Americká vláda vypracovala množstvo ekonomických analýz o problematike klimatických zmien. Sternov prehľad je len ďalším príspevkom k tomuto úsiliu.“

Britské „Tyndallovo centrum pre výskum klimatických zmien“, ktoré je vládnym inštitútom, vydalo vyhlásenie, že Sternov prehľad prináša do ekonomickej debaty o klimatických zmenách tak veľmi potrebnú prehľadnosť. Profesor Neil Adger hovorí: „Výpočty Nicholasa Sterna nie sú „skľučujúcou vedou“, ale ukazujú ako môžu vlády bojovať proti klimatickým zmenám prostredníctvom jasných cieľov a stálych investícií.“

Avšak financie na vedu a výskum prúdiace do čistých energií sú neporovnateľné s množstvom peňazí investovaných do iných sektorov. V článku zverejnenom v New York Times hovorí Andrew C. Revkin, že americké federálne výdavky na medicínsky výskum vzrástli od roku 1979 štvornásobne, na úroveň 28 mld. USD ročne. V rovnakom čase sa investície do vojenského výskumu zvýšili o 260% na 75 mld. USD ročne. Na porovnanie, 4,2 mld. USD, ktoré prezident Bush prisľúbil na výskum v oblasti klímy a energetiky v roku 2007sa zdajú pomerne skromnou čiastkou.

V Európe je vládna podpora na výskum na poli čistých energií rôzne roztrúsená medzi jednotlivými štátmi, takže je zložité vyhodnotiť presné čiastky. Fondy EÚ vyčlenené na podporu čistých technológií sa v období 2002-2006 dostali len úroveň 2.2 mld. EUR. V ďalšom finančnom období, 2007-2013, by táto suma mala zľahka narásť na 2,4 mld. EUR.

Sternov prehľad uvítali aj environmentálnymi hnutiami, ktoré ho označujú za „budíček“ pre svet. WWF (World Wide Fund for Nature) nalieha na účastníkov stretnutia v Nairobi, aby sa dohodli na jasnom pláne pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu a aby poskytli rozvojovým krajinám prístup k finančným zdrojom na prispôsobenie sa klimatickým zmenám.

WWF využilo túto príležitosť aj na pripomenutie svojich vlastných cieľov. Hans Verome, riaditeľ Programu WWF pre globálne klimatické zmeny, povedal: „EÚ musí ukázať, že zdôrazňovanie jej vedúceho postavenia v boji proti klimatickým zmenám, nie sú z jej strany len prázdne reči. Európska komisia by mala zaistiť, že európsky systém obchodovania s emisiami konečne začne znižovať množstvo škodlivín.“

REKLAMA

REKLAMA