Oslabená Merkelová mieri na summit

Nemecká kancelárka sa na štvrtkovom summite stretne so svojimi nie príliš šťastnými spojencami, aby spolu okrem iného prediskutovali európske hospodárske záležitosti a možné zavedenie bankovej dane.

Plán šetrenia, ktorý minulý rok prijalo Nemecko, mnohé štáty nepotešil. Tie sa obávajú, že by mohol Berlín získať nadmernú konkurenčnú výhodu v čase, keď by mal radšej pomáhať ostatným členom EÚ, ktorí zaostávajú. Takéto námietky sa očakávajú zo strany krajín Stredozemného mora, najmä Francúzska, ktorého vzťahy sú podľa médií na historickom minime. Jasným znakom zložitej situácie medzi francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou má byť odloženie minulotýždňového spoločného predsummitového stretnutia na neskôr. Nie je to pritom prvý raz, čo dali obe strany otvorene najavo svoje nezhody.

Spoločný list, ktorý Sarkozy a Merkelová poslali Európskej komisii pred tohtotýždňovým summitom a ktorý žiada upraviť nekrytý predaj nakrátko a swapy úverového zlyhania, je „asi jediná vec, na ktorej sa zhodnú,“ povedal pre EurActiv nemenovaný európsky diplomat. Podľa neho to dokazuje, že sa obe krajiny vedia dohodnúť na marginálnych otázkach, ale v dôležitejších oblastiach je medzi nimi významný rozdiel.

„Tieto dohady sú úplne neproporčné. Medzi Francúzskom a Nemeckom vždy panovala silná spolupráca,“ povedal v Bruseli nemecký vládny zdroj.

Ohľadom plánu šetrenia dodal: „Všeobecným trendom, ktorý sa vinie európskymi inštitúciami je, že všetci musíme šetriť. Chceme dať jasne najavo, že dbáme na dodržiavanie pravidiel Paktu. Inak nemôžeme od ostatných žiadať, aby tak robili.“ Priznal však, že výsledkom plánu šetrenia v Nemecku môže byť opäť otvorenie nožníc medzi úrokovými mierami nemeckých bundov a ostatných vládnych dlhopisov. Ale ak by sa tak stalo, bude to z dôvodu, že Nemecko zaplatí nižšie úrokové miery, a nie že ostatní zaplatia viac.“

Útoky proti nemeckým drakonickým opatreniam na skrotenie vládneho deficitu mnohí vnímajú ako dôsledok nového postoja voči kancelárke Merkelovej. Jej kontroverzný prístup ku gréckej kríze podľa kritikov natiahol utrpenie Atén na dlhé mesiace, čím uviedol do problémov celú eurozónu.

Prezident EÚ Herman Van Rompuy a predseda Komisie José Manuel Barroso zároveň kancelárke minulý týždeň počas bilaterálnych rokovaní jasne naznačili, že sú proti jej riešeniam vytvoriť novú inštitúciu a zasahovať do zmlúv, aby sa tak zefektívnil Pakt stability a rastu. „Na splnenie našich cieľov nepotrebujeme nové inštitúcie. Potrebujeme väčšiu efektivitu,“ povedal Van Rompuy vo svojom prehlásení po stretnutí s nemeckou kancelárkou.

Pracovná skupina na úpravu Paktu stability

Predpokladá sa, že diskusia o nedávnych ťahoch Nemecka bude dominovať tohtotýždňovému summitu EÚ (17. a 18. júna) a neformálnym, či bilaterálnym rokovaniam, ktoré ho budú sprevádzať.

Podľa oficiálneho programu stretnutia si ale lídri vypočujú prvú predbežnú správu pracovnej skupiny vytvorenej na posilnenie Paktu stability, ktorú predstaví Van Rompuy. Pracovná skupina sa už stretla dvakrát, a to aj napriek tomu, že jej význam mnohí spochybňujú, keďže jej zloženie je presnou reprodukciou Rady pre hospodárske a menové záležitosti (Ecofin).

Na summite sa bude tiež diskutovať o možnosti zavedenia pravidelného európskeho koordinátora národných hospodárskych politík. Veľká Británia ale ostáva k tejto možnosti skeptická. V každom prípade sa ale uvidí, aký druh samoregulácie bude možné zaviesť, keďže medzi krajinami nepanuje konsenzus v otázke kontroly a koordinácie detailov výročných národných rozpočtových zákonov. Niektorí naopak ale volajú po kontrole pomocou všeobecných indikátorov, stále sa však nevie aké ukazovatele by sa použili.

Ministri určite zopakujú nevyhnutnosť zvýšenej kontroly, a to nielen deficitu, ale aj úrovni dlhov a konkurencieschopnosti členských štátov. Zároveň sa bude hovoriť o trestoch a podnetoch, ktoré majú krajiny motivovať k dodržiavaniu podmienok.

Banková daň na programe

Nadchádzajúci summit bude tiež hlavnou príležitosťou na to, aby EÚ sformovala svoj konečný postoj pred stretnutím G20 v Toronte, ktoré sa uskutoční v závere júna. Mnoho členov EÚ volalo po zavedení prísnejšej regulácie finančných trhov, ale medzi ostatnými členmi G20 si získali len malú podporu. Jedným z kontroverzných návrhov je zavedenie bankovej dane, ktorá má slúžiť ako poistenie proti budúcemu krachu v bankovom sektore. „Je to jeden zo vzácnych prípadov, kedy stoja Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia na rovnakej strane,“ poznamenal diplomat.

Ani zďaleka sa však nedá očakávať podpora zo strany ostatných krajín G20, keďže najmä najviac priemyselne vyspelé krajiny sú proti tomuto opatreniu a bez ich podpory je zavedenie opatrenia neveľmi pravdepodobné. „Je jasné, že uvalenie bankovej dane len na európskej úrovni by predstavovalo extra záťaž pre európske banky a stavalo by do výhody medzinárodných konkurentov,“ dodal európsky diplomat. Lídri sa tak musia do štvrtka (17. júna) dohodnúť, či budú sami presadzovať bankovú daň alebo od iniciatívy upustia kvôli nedostatku podpory.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA