Oxfam: za klimatické zmeny majú platiť bohatí

Bohaté krajiny by mali podľa organizácie Oxfam poskytnúť Afrike a iným chudobným regiónom 50 miliárd dolárov ročne, aby im pomohli vysporiadať sa s následkami klimatických zmien, ktorým sa už nemožno vyhnúť – suchám, potopám a zlej úrode.

Pozadie

Hlavnou témou tohoročného summitu G8 je „rast a zodpovednosť“, so zameraním sa na „ľudskú tvár globalizácie“ a chudobu v Afrike. Členmi G8 sú: Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko, Japonsko, USA, KanadaRusko.

V oznámení z februára 2005 „Vyhrať bitku proti klimatickým zmenám“ je prispôsobenie sa už nezvratným následkom označené za súčasť klimatickej politiky EÚ po roku 2012. Oznámenie Komisie z januára 2007 o obmedzení globálneho otepľovania na 2°C rovnako poukazuje na to, že akákoľvek budúca globálna dohoda musí poskytovať nástroje „pomoci krajinám prispôsobiť sa nevyhnutným následkom klimatických zmien“.

Komisia by mala zverejniť samostatnú Zelenú knihu o tejto téme ešte pred koncom júna 2007.

Pozadie

  • Zodpovednosť bohatých krajín

„Dopady klimatických zmien obsahujú hlbokú nespravodlivosť“, tvrdí rozvojová organizácia Oxfam v správe publikovanej 29. mája.. „Problém spôsobili bohaté krajiny mnohými desaťročiami emisií skleníkových plynov (a popri tom sa stali ešte bohatšími). No najhoršie zasiahnuté budú chudobné krajiny čeliace silnejším suchám, potopám, hladu a chorobám.“ Na základe toho Oxfam tvrdí, že bohaté krajiny musia financovať prispôsobovanie sa klimatickým zmenám v rozvojových krajinách – nie však tým, že uberú z existujúcich záväzkov rozvojovej pomoci.

Správa Oxfam tak prichádza k podobným záverom, ako dokument „Dopady klimatických zmien, adaptácia a zraniteľnosť“ z dielne OSN, na ktorom sa zhodol IPCC začiatkom tohto roku. V konečnej verzii sa experti OSN zhodli, že následky globálneho otepľovania najtvrdšie zasiahnu rozvojové krajiny, keď len v Afrike budú v roku 2020 preto trpieť nedostatkom vody desiatky miliónov ľudí.

„Sú to najchudobnejší ľudia na tomto svete, a to sa týka aj najchudobnejších v prosperujúcich spoločnostiach, koho zasiahnu (následky klimatických zmien) najviac“, povedal predseda Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) Rajendra Pachauri.

  • Cena adaptácie

Správa Oxfam obsahuje aj „približného sprievodcu“, ktorý odhaduje, že náklady budú „podstatne nad“ odhadom Svetovej banky (10-40 miliárd dolárov ročne), a možno ešte vyššie, ak nebudú emisie CO2 podstatne zredukované. Podľa správy nemusí byť odhad 50 miliárd dolárov správny, pretože „nik nevie“ koľko bude adaptácia skutočne stáť. Oxfam však tvrdí, že „chýbajúci odhad nie je len účtovným nedostatkom. Je výrazným politickým nedostatkom v tlaku a rozhodnosti priviesť medzinárodné spoločenstvo k mobilizácii zdrojov v miere, ktorá sa aspoň približuje potrebnému rozsahu.“

  • Rozdelenie bremena

Oxfam vypracoval rebríček členov G8 podľa ich celkových emisií. Spojené štáty sú najväčším producentom CO2 a preto by mali zaplatiť 40% nákladov. Po nich nasleduje EÚ s 30% a Japonsko s 10%. V Únii by mali byť piatimi „najväčšími prispievateľmi“ Nemecko, Británia, Taliansko, Francúzsko a Španielsko.

  • Problém Afriky

Správa tvrdí, že v roku 2020 bude trpieť 250 miliónov Afričanov nedostatkom vody, znížením stavov rýb v dôsledku rastu teploty vody a neúrodou.

Ďalšie kroky

  • 6.-8. jún 2007: summit G8 v Heiligendamm (Nemecko)
  • koniec júna: Komisia zverejní zelenú knihu o adaptácii na klimatické zmeny

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA