Pakt konkurencieschopnosti? Berlín a Paríž sú otvorení kompromisom

Kontroverzný šesťbodový plán Nemecka na koordinovanie ekonomík v eurozóne sa v nasledujúcich týždňoch pravdepodobne nevyhne ústupkom. Členské štáty totiž nie sú jednotné v tom, ako by mal komplexný balíček na vyriešenie dlhovej krízy vyzerať.

Na Pakt konkurencieschopnosti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorý predstavila s podporou francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho na summite, reagovali mnohé členské štáty s kritikou. Včera (8. februára) ohodnotil taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini návrh na harmonizáciu daní ako nerealistický. BelgickoLuxembursko síce prisľúbili, že sa budú snažiť zmeniť napojenie miezd na infláciu, ale aj belgický premiér Yves Leterme pred summitom povedal, že „každý štát má vlastné tradície a priority, nenecháme si narušiť náš sociálny model“. Dokonca aj blízky spojenec Rakúsko mal pripomienky k návrhu na zvýšenie veku odchodu do dôchodku.

Nemeckí predstavitelia ale po búrlivej diskusii na summite uviedli, že sú pripravení na kompromisy. „Piatok nebol koniec diskusie, bol to len začiatok,“ povedal jeden z predstaviteľov a dodal: „Ostatným štátom nebolo povedané: Bez alebo nechaj tak, ale boli naopak prizvaní k diskusii o týchto nápadoch.“

Predstavitelia EÚ sa tiež domnievajú, že Nemecko je pripravené ustúpiť od niektorých svojich požiadaviek, vrátane indexovania miezd, keďže je to nápad, ktorému Berlín i tak nebol príliš naklonený, ale pridal ho do paktu čisto ako bod do diskusie.

V Paríži zatiaľ francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagarde uviedla, že cieľom paktu nie je vymodelovať európske ekonomiky po vzore Nemecka, ale podporiť ich najlepšie domáce skúsenosti a tým zlepšiť konkurencieschopnosť celej Únie. Pakt, o ktorého schválení sa bude rokovať na summite EÚ v dňoch 24. a 25. marca sa naopak podľa jej slov zameriava na postupnú harmonizáciu politík ohľadom daní zo ziskov právnických osôb. Cieľom je vytvoriť silnejšie základy eurozóny, ktoré definuje aj už existujúci Pakt stability a rastu, dodala Lagarde.

Záchrana Paktu

Čo by mohlo podľa zdrojov z EÚ prežiť je požiadavka Nemecka, aby jeho partneri v eurozóne zahrnuli dlhové stropy do svojich národných zákonov a prepojili penzijné politiky s demografickými faktormi. Dohoda o spoločnom celoeurópskom prístupe k dani z príjmov fyzických osôb by sa tiež mohla v určitej podobe ujať v prípade, že sa nebude trvať úplnej harmonizácii, ktorá pre Írsko predstavuje tabu.

Prvé podoby kompromisu by mohli byť známe už po špeciálnom summite lídrov eurozóny v dňoch 11. až 13. marca, teda necelé dva týždne pred summitom EÚ. Na ňom chcú lídri predstaviť už komplexný návrh na to ako zastaviť „šíriacu sa nákazu“ po minuloročnej záchrane Grécka a Írska.

Veľké vyjednávanie

Akékoľvek znaky toho, že „veľké vyjednávania“ v marci sú ohrozené by mohli podľa odborníkov zneistiť finančné trhy. To by zvýšilo tlak na vysoko zadlžené krajiny ako PortugalskoŠpanielsko, ktorým počas minulých týždňov vďaka chýrom o návrhu paktu klesli náklady na požičiavanie.

Merkelovej pakt však v ďalších členských štátoch vyvolal obavy, že Nemecko je silne rozhodnuté uplatňovať na zvyšku Únie svoj vlastný hospodársky model a bude odmietať pomoc štátom eurozóny, kým sa tie nesklonia pred požiadavkami Berlína. Merkelovej model agresívnej konkurencieschopnosti je však vo veľkej miere šitý na mieru práve domácej spotrebe. Navyše, Merkelovú tento rok čakajú voľby v siedmych regiónoch, vrátane kľúčového Baden. Württembergu po marcovom summite a jej voliči, rovnako ako koaličný partner CDU ju tlačia do podpísania dohody s európskym partnermi.

Jej strana tento týždeň schválila dokument, kde sa uvádzajú ich predstavy o stabilizácii eurozóny. Tie vedú ešte ďalej ako Merkelovej vlastný dokument a podľa kópie, ktorú sa podarilo získať agentúre Reuters, požadujú rýchlejšie a tvrdšie sankcie pre fiškálnych „nespratníkov“ a tvrdia, že solidarita Nemecka „nemôže byť jednosmerná“.

Aké budú presné požiadavky Merkelovej voči partnerom Nemecka v eurozóne v marci na oplátku za schválenie stropov na požičiavanie pri záchrannom mechanizme EÚ (EFSF) preto ostáva zatiaľ neznáme. Nemeckí predstavitelia však naznačili, že Berlín by mohol odsúhlasiť zníženie úrokovej miery EÚ voči Írsku a Grécku za ich pôžičky a predĺžiť dobu ich splatnosti.

Rovnako sa zvažuje aj udelenie nových právomocí EFSF, aby mohli požičiavať „zraniteľným krajinám“ tak, že by mohli tieto opäť nakúpiť za zľavnenú cenu. Udelenie fondu právomoc nakupovať priamo štátne obligácie však ostáva kontroverzné, hoci niektorí členovia vlády na tento krok tlačia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA