Paríž a Berlín lámu tabu fiškálnej únie

Francúzsko a Nemecko pred tohtotýždňovým summitom naznačili ochotu hovoriť o harmonizácii fiškálnych politík krajín eurozóny.

Berlín pôvodne nereflektoval na výzvy krajín ako Španielsko, aby sa eurozóna pohla smerom k „fiškálnej únii“. Ako mnoho iných hlavných miest, Nemecko stálo na pozícii, že daňová politika ako aj politiky zamestnanosti by mali zostať plne v rukách členských štátov.

Zdá sa, že dnes môže byť situácia iná a krajina, ktorá je hospodárskym motorom eurozóny by mohla súhlasiť s obmedzenou formou koordinácie medzi (dnes) 16 krajinami eurozóny.

„Dohodli sme sa na konvergencii nemeckej a francúzskej daňovej politiky a ja ďakujem nemeckej kancelárke za takúto príležitosť“, povedal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy po stretnutí s Angelou Merkelovou. Na detaily bol skúpy.

Obaja politici ale odmietajú výzvy na zvýšenie objemu v záchrannom mechanizme eurozóny a odmietajú aj vydávanie spoločných dlhopisov eurozóny ako nástroja na zníženie cien pôžičiek pre zadlžené ekonomiky.

Rozhodnutie, ktoré sprevádzalo vznik eura neintegrovať štátne financie pod jeden rámec, my mohlo byť predmetom revízie, povedal na základe nemecko-francúzskych vyjadrení nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.

„Základné rozhodnutie bolo, že sa o fiškálnej a rozpočtovej politike bude rozhodovať na národnej úrovni. Ak sa to má zmeniť, môžeme o tom hovoriť“, povedal pre noviny Bild am Sonntag minister.

Už vo štvrtok a v piatok sa v Bruseli zídu lídri EÚ, aby sa dohodli na podobe stáleho záchranného mechanizmu.  Poprední analytici ale varujú, že EÚ potrebuje viac ako plány bail-out-u na to, aby stabilizovala finančné trhy.

Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že monetárna únia neprežije, ak sa nezmení na úniu fiškálnu. Tvrdí to napríklad v poslednom komentári Wolfgang Münchau z Financial Times. Stále však ide v súčasnej klíme o veľmi utopistickú víziu.

„O desať rokov budeme mať štruktúru, ktorá omnoho viac korešponduje s tým, ako je popísaná politická únia“, povedal Schäuble v rozhovore pre Bild am Sonntag.

Mocenské vákuum

Podľa poradcu EÚ a profesora ekonómie André Sapira musí Európa riešiť pálčivé mocenské vákuum vo svojom strede, aby mohli investori veriť vyhláseniam o verejných financiách.

Grécko bolo schopné roky skrývať obrovský dlh, pretože sa nikto neozval.

„Chcel by som aby Európska komisia povedala pravdu .. každý pravdu poznal, ale nikto ju nepovedal“.

Prvý európsky semester monitorovanie národných rozpočtov začne v januári 2011. Členské štáty budú následne finalizovať svoje rozpočty v druhej polovici roka.

Sapir pochybuje, že to bude stačiť. „Hovoríte, že preto, že máte lepšie procedúry, budete hovoriť pravdu, ja však mám o tom pochybnosti. Spoliehať sa na procedúry je známkou slabosti. Radšej by som videl silnú Európsku komisiu, ktorá príde s analýzou pre euroskupinu, príde za Radou a jasne to vyargumentuje“, hovorí profesor.

Komisia je strážca, nie líder

Európska komisia v tejto súvislosti pripomína jeden príklad, kedy sa rozhodovanie európskej exekutívy stalo obeťou politikárčenia na Európskej rade. Martin Lach z riaditeľstva pre hospodárske a ekonomické záležitosti  EK pripomína ako presviedčacie schopnosti talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, zachránili Rím pred procedúrou za porušenie rozpočtového stropu. Členské štáty vtedy s postihom nesúhlasili.

„Rada (ministrov) nekonala, pretože premiér im dal čestné slovo. O pár rokov bolo Taliansko naozaj v procedúre nadmerného deficitu,“ hovorí Lach.

Predbežné závery summitu nehovoria veľa o stálom mechanizme záchrany pre eurozónu. Je pravdepodobné, že držitelia dlhopisov budú musieť rátať s rizikom, pričom by mal byť zavedený systém, ktorý by súkromné straty spravodlivo prerozdelil.

V neočakávanom prípade, že sa krajina bude javiť ako insolventná „musia členské štáty vyjednať komplexný reštrukturalizačný plán s veriteľmi zo súkromného sektora, v súlade s praxou MMF“, uvádza sa v návrhu záverov.

Plán počíta s možnosťou ustanovení o kolektívnom postupe, ktorý by veriteľom umožnil hlasovať o zmenách podmienok platby, predlžovaní splatnosti, znížení úrokových mier  a pod., pokiaľ dlžník nie je schopný splácať.

V praxi bude kolektívny postup nútiť minoritných majiteľov dlhopisov, aby akceptovali podmienky reštrukturalizácie dlhu, o ktorých rozhodne väčšina.

Ďalšie kroky:

16.-17. 12: Lídri EÚ sa stretnú v Bruseli na dvojdňovom summite

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA