Paríž a Berlín zverejnili spoločný plán hospodárskeho riadenia v EÚ

Francúzsko a Nemecko žiadajú prísnejšie sankcie pre krajiny, ktoré porušia stanovené stropy pre deficit a dlh. Okrem toho podporujú, aby sa na eurozónu vzťahovali osobitné pravidlá, vrátane dočasného odobratia hlasovacích práv. Informuje francúzsky EurActiv.

Francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardová a nemecký minister financií Wolfgang Schäuble sú členmi pracovnej skupiny ministrov financií členských štátov, ktorí majú vypracovať systém hospodárskeho riadenia v EÚ. Počas svojho spoločného vystúpenia včera v Paríži predstavili verejnosti svoju predstavu o posilnení ekonomického dohľadu. Závery celej pracovnej skupiny by mali oficiálne predložiť hlavám štátov a vlád na mimoriadnom summite 16. septembra.

„Kľúčovou úlohou je dosiahnuť výrazný pokrok v tvorbe preventívnych a súčasne korektívnych nástrojov Paktu stability a rastu,“ tvrdia ministri. Podľa ich slov treba konať rýchlo s využitím všetkých dostupných nástrojov v rámci platných zmlúv. Doterajšie návrhy Komisie považujú za krok správnym smerom.

Posilnená spolupráca?

Ministri navrhujú, aby štáty, ktoré nebudú efektívne znižovať svoje dlhy a deficity, by mali za trest skladať depozit s úrokom. Schäuble zašiel ešte ďalej. Berlín chce presadiť posilnenú spoluprácu medzi krajinami s eurom.

Mechanizmus je zakotvený v Lisabonskej zmluve vďaka nemu, ak sa deväť a viac štátov rozhodne pohnúť vpred v špecifickej oblasti, ostatné si môžu vybrať možnosť, že sa k nim pridajú neskôr. „Ak budeme potrebovať dodatočné pravidlá pre eurozónu, ostatné krajiny nám v tom nezabránia,“ tvrdí Schäuble.

Pozícia Nemecka sa teda zmenila, keďže doteraz presadzovalo, aby sa všetky zmeny vzťahovali na celú EÚ. Napriek tomu, varoval pred možným vytváraním rozkolu medzi eurozónou a zvyškom Únie. Avšak v spoločnom stanovisku jasne uvádzajú, že členovia eurozóny by mali mať možnosť odoberať hlasovacie práva v rámci Rady ministrov krajinám opakovane porušujúcim pravidlá.

Zmena zmluvy

Obaja ministri si však uvedomujú, že takéto sankcie by si pravdepodobne vyžadovali zmenu zmlúv, čo je veľmi riskantná cesta, čoho dôkazom je aj ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy. Preto uviedli, že tresty treba do hĺbky preskúmať.

Schäuble však pre francúzsky Les Echos bránil názor Nemecka, že pokiaľ budú reformy zmysluplné, netreba sa báť ani zmeny zmlúv. „Medzi našimi partnermi panuje skepsa voči zmene zmlúv, pretože ju považujú za zdĺhavý proces,“ priznal Schäuble.

„Ak sa však nechceme obmedziť len na finančné sankcie, musíme zvážiť aj nefinančné inštrumenty – ako dočasné odoberanie hlasovacích práv – aby sme krajiny donútili rešpektovať pravidlá paktu. A v tomto prípade sú zmeny zmluvy nevyhnutné,“ vysvetlil.

Užšia koordinácia hospodárskych politík

Lagardová a Schäuble chcú k tomu presadiť užšiu hospodársku úniu, čo obhajovali tým, že jednotná mena, jednoducho nemôže fungovať bez posilnenej koordinácie ekonomických politík.

Tú chcú dosiahnuť prostredníctvom dostupných nástrojov pre koordináciu a dohľad, prehodnocovaním konkurencieschopnosti a analýzou finančnej stability. Spolu so stratégiou Európa 2020 by mali podľa nich poskytnúť základy pre reálny európsky ekonomický plán pre rast a zamestnanosť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA