Parlament prijal návrh novej smernice o službách

Parlament reagoval pozitívne, hoci nebol nadšený druhým návrhom Komisie ohľadom spornej smernice o službách. Zainteresovaní stále požadujú, aby bola opravená.

 

Pozadie

Počiatočný návrh smernice o službách sa stal notoricky známy ako „Bolkesteinova smernica“. Takzvaný princíp krajiny pôvodu, ktorý stanovoval, že zákon domovskej krajiny poskytovateľa služby platí aj vtedy, ak sa služba poskytuje v inom členskom štáte EÚ, Parlament v hlasovaní 16. februára 2006 nahradil jemnejším princípom „sloboda poskytovať služby“. Navyše vylúčil množstvo sektorov a dal členským štátom možnosť definovať viac oblastí, kde by nechceli, aby bola smernica aplikovaná.

4. apríla predstavila Komisia Parlamentu pozmenený návrh, v ktorom zostalo pár sporných otázok. Tie preverí až Rada.

Otázky

Sloboda poskytovať služby“ verzus „princíp krajiny pôvodu“: článok 16 pôvodného návrhu Komisie – najspornejší článok názvrhu – bol premenovaný na základe hlasovania Parlamentu zo 16. februára na „slobodu poskytovať služby“.

Dnes musia členské štáty rešpektovať právo poskytovateľa služby poskytovať svoje služby „aj v inom členskom štáte, než kde bol zriadený“ a „členský štát, kde je služba poskytovaná by mal zaistiť slobodný prístup k službe a slobodný výkon činnosti v rámci svojho územia“. V pôvodnej verzii článku sa písalo: „Členské štáty musia zaistiť, že poskutovatelia služieb sú podriadení iba národným opatreniam svojho štátu, ktoré spadajú do koordinovanej sféry“. Tento takzvaný „princíp krajiny pôvodu” Komisia zo svojho aprílového návrhu odstránila.

Rámec: Komisia sa pripojila k väčšine návrhov Parlamentu na vylúčenie niektorých článkov z návrhu vrátane: služieb týkajúcich sa verejného záujmu, zdravotníckych, finančných a dopravných, služieb v prístavoch, služieb, ktoré poskytujú dočasné pracovné agentúry a bezpečnostných a stávkových služieb. K otázke vylúčenia právnych služieb sa Komisia k stanovisku Parlamentu nepripojila.

Vysielanie pracovníkov: v prvom návrhu Komisie bola otázka, ktorá je už upravená v smernici 96/71/EC, predmetom článkov 24 a 25, ktoré Parlament odstránil na februárovom zasadnutí. Na vysvetlenie vzťahu medzi smernicou o vysielaní pracovníkov a smernicou o službách, Komisia 4. apríla 2006 vydala „Sprievodcu vysielaním pracovníkov v rámci ustanovenia o službách“.

V Komunikácii sa píše, že: „Smernica má čisto sociálny účel: vyslaným pracovníkom garantuje dodržiavanie istých ochranných pravidiel ich zamestnávateľom v členskom štáte, do ktorého sú vyslaní. Súčasťou zákona je stanovenie maximálnej pracovnej doby a minimálnej doby na oddych, minimálnej platenej dovolenky, minimálneho platu, podmienok najímania pracovníkov, zdravia, bezpečnosti a hygieny práce, ochranných prostriedkov pokiaľ ide o podmienky zamestnávania tehotných žien, alebo žien, ktoré len nedávno porodili, detí a mladých ľudí“.

Komisia členským štátom pripomína ich „zákonnú povinnosť prijať také zákony, ktoré sú nevyhnutné na splnenie smernice, prijať vhodné opatrenia pre prípady zlyhania splnenia týchto pravidiel a zaistiť, že pracovníci a/alebo ich zástupcovia majú vhodné opatrenia dostupné na vymáhanie záväzkov definovaných smernicou, rovnako ako prijať opatrenia na kooperáciu medzi zložkami verejnej moci“.

Pozície

V diskusii 4. apríla 2006 na pôde Parlamentu zaznelo len veľmi málo kritiky na adresu návrhu Komisie.

Komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy, ktorý prezentoval nový návrh povedal: „Snažili sme sa rešpektovať konsenzus, ktorý ste dosiahli v súvislosti s niektorými kľúčovými článkami. […] Od hlasovania Parlamentu vo februári rástlo v Únii uvedomenie si, že konsenzus, ktorý ste dosiahli bol základom pre ďalšie diskusie na túto tému. Aj hlavy štátov podporili tento zámer pred dvoma týždňami na Európskej rade. Otvára sa nám možnosť stavať na tomto rastúcom konsenze. Tento mesiac odprezentujem zmenený návrh na neformálnom stretnutí Rady pre konkurencieschopnosť v rakúskom Grazi. Máme veľkú šancu urobiť významný pokrok počas Predsedníctva“.

Po prejave komisára prehovorila parlamentná spravodajkyňa Evelyn Gebhardt (PSE Nemecko): „Komisia obstála v otázke smernice. […] Poviem len, za seba ako za spravodajkyňu a v mene mojej skupiny, že mám veľkú radosť, že Komisia dodržala svoje slovo a nasledovala väčšinu v Parlamente. Viem, že to hlavám vlád zabralo hodiny práce dokonca ešte aj včera, ale dnes je najdôležitejší zákon, vedľa Ústavy, na ceste. Môžeme pokračovať týmto smerom, alebo mala by som radšej povedať, že Komisia ide spoločne s Parlamentom?“

Britský konzervatívny poslanec Malcolm Harbour povedal: „Bez okolkov poviem, že by som radšej videl omnoho liberálnejšiu smernicu, ale faktom zostáva, že to, čo máme na stole je pre vnútorný trh veľký krok vpred. Komisára McCrrevyho chcem vyzvať, aby sa stal od teraz najsilnejším zástancom tejto smernice. Chceme, aby ste predali tento balík”.

Poľská poslankyňa za EPP-DE Malgorzata Handzlik povedala: „nové pravidlá vysielania pracovníkov do zahraničia sú významným krokom smerom k liberalizácii služieb. Komisia však nevyvinula žiadne úsilie, aby v tejto oblasti odstránila administratívne bariéry a nenavrhla žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by vyriešili tento problém. Na strane Komisie nebolo dostatok vôle preskúmať aplikáciu európskeho práva. Namiesto dodatočných správ Komisie, sú potrebné rozhodné kroky. Na moje prekvapenie boli zdravotnícke služby vylúčené zo smenice, aj napriek podpore Parlamentu“.

Prezident UNICE, európskej priemyslovej asociácie, Ernest-Antoine Seillière povedal: „Rád vidím, že Komisia prijala nejaké zlepšujúce návrhy, ale ľutujem, že nedokázala zabezpečiť široký rámec dočasnej práce a zmeškala šancu vyjasniť ustanovenia aplikovateľnosti práva“.

John Monks, generálny riaditeľ ETUC – Konfederácie európskych odborových zväzov, povedal: „Oceňujeme fakt, je Komisia dodržala svoj záväzok, aj keď budeme musieť detailnejšie preskúmať niektoré zmeny. Na prvý pohľad sa niektoré zmeny javia ako nekompletné, zmätočné, alebo dokonca chybné. ETUC požiada Radu, aby tieto problémy dostatočne preskúmala“.

Anne-Sophie Parent, prezidentka Sociálnej platformy povedala: „Komisia sa zachovala múdro, keď prijala líniu načrtnutú Európskym parlamentom a zo smernice odstránila sociálne služby. Sociálna platforma uvítala nový návrh, ktorá zaisťuje väčšiu exklúziu sociálnych služieb. To je kľúčové pre zaistenie, že užívatelia sociálnych služieb a celkovo celá spoločnosť nestratia vďaka smernici, ktorá nevyhovuje povahe sektora“.

Nasledujúce kroky

  • V dňoch 20.-22. apríla predstaví Komisia nový návrh neformálnemu stretnutiu Rady pre konkurencieschopnosť v rakúskom Grazi.
  • Na zasadnutí Parlamentu 4. apríla sa komisár McCreevy vyhol diskusii o finálnej dohode rakúskeho predsedníctva ako to urobil predtým, a len povedal, že očakáva „skutočnú šancu na významný pokrok uskutočnený za Rakúskeho predsedníctva“.
  • Pri rovnakej príležitosti komisár zopakoval svoje vyhásenie, ktoré urobil hneď po februárovom hlasovaní Parlamentu o „samostatnej iniciatíve v zdravotníckom sektore“, ktorý bol vyňatý z rámca smernice.

REKLAMA

REKLAMA