Parlament za prísnejšiu ochranu vôd

Parlament hlasoval za posilnenie štandardov EÚ na obmedzenie úrovní nitrátov a pesticídov v podzemnej vode, ktorá poskytuje Európanom dve tretiny pitnej vody.

 

Krátka správa:

Európsky parlament podporil 13. júna návrhy na sprísnenie smernice z 80. rokov, ktorá sa pokúša zabrániť znečisteniu povdzemnej vody poľnohospodárskymi rezíduami, akými sú pesticídy a iné škodlivé chemikálie. Text sa teraz vráti do Rady ministrov na schválenie v druhom čítaní.

Text, odsúhlasený Parlamentom, ponecháva krajinám EÚ voľnosť pri definovaní prahových hodnôt pre polutanty v podzemnej vode okrem pesticídov a nitrátov, používaných v poľnohospodárstve. Pokúša sa však tiež harmonizovať metódy, používané na meranie polutantov.

Pre nitráty sú podľa nového textu reziduálne hodnoty obmedzené na 50 mg/liter. „Ochrana podzemnej vody si môže v istých oblastiach vyžadovať zmenu farmárskych alebo lesníckych praktík, ktoré by mohli obsahovať tiež potenciálnu stratu príjmu,“ pre farmárov – znie text. Na kompenzovanie potenciálnych strán poslanci EP navrhli poskytnúť farmárom pomoc v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Členské štáty tiež môžu voľne poskytnúť výnimky z opatrení na obmedzenie polutantov, ak ich dokážu odôvodniť na základe „vhodných, evidentných a transparentných kritérií“.

„To znamená, že pesticídy, ktoré presakujú zo skládok alebo nesprávne užívanie karcinogénov, presakujúcich do podzmenej vody by bolo v budúcnosti umožnené,“ tvrdí EEB, federácia európskych environmentálnych MVO-čiek.

Podľa nového textu smernice by malo byť presakovanie odstránené „kedykoľvek je to technicky možné“, poukazuje EEB. „Tento nedefinovaný pojem neposkytuje jasnú motiváciu pre zmenu väčšiny poľnohospodárskych praktík znečistenia a závisí na tom, kto interpretuje to, čo je technicky možné a čo nie,“ vyjadrila sa EEB.

Európske združenie ochrany plodín (ECPA), federácia, zastupujúca výrobcov pesticídov, na hlasovanie v Parlamente nereagovala okamžite.

V rámci rozpravy k tejto správe vystúpila v pléne aj slovenská poslankyňa Irena Belohorská (Nezaradení). Uviedla, že kvalita vôd je v mnohých častiach Európskej únie nevyhovujúca a je dôležité sústrediť sa na prevenciu a vyčistenie znečistených zdrojov zároveň. Členským štátom však bola podľa jej slov daná príliš veľká voľnosť na stanovovanie hodnôt dobrého stavu vôd. „Skúsenosti ukazujú, že vynútenie plnenia záväzkov u členských štátov je často zdĺhavé a neraz je spojené s konaním na Európskom súdnom dvore. Keďže podzemné vody nepoznajú hranice, bolo by efektívnejšie, keby mali členské štáty jednotnú normu na kvalifikáciu chemického stavu a kvality vôd všeobecne, a nie aby mal každý štát svoje vlastné normy“.

Ako ďalej poznamenala, dosah ľudských aktivít na kvalitu podzemných vôd je značný a nešetrné nakladanie so skládkami odpadu, konanie priemyslu, poľnohospodárske aktivity, a nedobudovaná kanalizácia ohrozujú kvalitu podzemnej vody a následne aj zdravotný stav obyvateľstva. Najjednoduchším riešením by podľa jej slov bolo prijatie záväznej európskej legislatívy stanovením spoločných štandardov kvalít podzemnej vody a sledovanie jej implementácie v praxi „cestou efektívneho monitoringu, ktorý by vykonávala Európska agentúra pre životné prostredie“.

Veľké problémy so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou existujú podľa Belohorskej aj na Slovensku. „Približne polovica územia je zásobovaná zo zdrojov podzemnej vody, zvyšok však povrchovou pitnou vodou. Práve tu dochádza k veľmi výraznému znečisteniu“.

Pri „nedobudovanej, resp. neexistujúcej kanalizácii v niektorých častiach hlavne východného Slovenska“ je podľa nej možné povedať, že občania pijú znečistenú vodu, ktorá býva zdrojom vysokej chorobnosti na gastro-intestinálne a infekčné ochorenia. „Peniaze, ktoré by bolo vhodnejšie využiť na vybudovanie systému kanalizácie, sa tak vlastne míňajú na nákladnú liečbu a očkovanie“, zakončila svoj príspevok v pléne.

REKLAMA

REKLAMA