Peniaze EÚ na výskum vodíkovej energie

Vodíková energia by mala nasledovať šľapaje projektu Galileo a stať sa nasledujúcou spoločnou technologickou iniciatívou EÚ.

 

Pozadie:

V súčasnosti existuje 29 Európskych technologických platforiem (ETP), ktoré sú veľkými výskumnými iniciatívami v kľúčových technologických oblastiach ako chemikálie, automobily a potraviny.

Spájajú sa v nich spoločnosti, výskumné inštitúcie, finančné inštitúcie a regulačné úrady s cieľom definovať spoločnú strategickú výskumnú agendu v špecifickej oblasti. Tieto agendy sú výsledkom konsenzu zainteresovaných strán a vyjadrujú ambíciu dlhodobej vízie pre konkrétny špecifický sektor.

Rozsah výskumných cieľov a škála zahrnutých zdrojov odôvodňuje vznik dlhodobých súkromno-verejných partnerstiev vo forme spoločnej technologickej iniciatívy (angl. skratka JTI). JTI budú implementovať strategickú výskumnú agendu konkrétnej európskej technologickej platformy.

JTI kombinujú investície zo súkromného sektora s národným a európskym financovaním vrátane financovania z grantov z rámcového výskumného programu EÚ a pôžičiek z Európkej investičnej banky.

Doposiaľ jediným konkrétnym príkladom JTI je satelitný navigačný systém Galileo.

O JTI môže byť rozhodnuté na základe článku 171 Zmluvy alebo na základe špecifických programových rozhodnutí v súlade s článkom 166 Zmluvy.

Otázky:

Vodík a palivové bunky boli v návrhu Komisie pre FP7 identifikované ako oblasť pre JTI.

„Veľmi dúfam, že v blízkej budúcnosti budeme mať všetky potrebné prvky, aby sme mohli napredovať vo vodíkovej JTI,“ povedal komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik 13. júna 2006 na Svetovej konferencii o vodíkovej energii (WHEC).

Európska vodíková a palivovo bunková technologická platforma bola spustená v roku 2004 a zverejnila svoju strategickú výskumnú agendu v marci 2005 (EurActiv, 17. marec 2005). Cieľom platformy je zrýchliť vývoj a rozmiestnenie týchto technológií v Európe. Pomáha štruktúrovať socioekonomický a technický výskum, týkajúci sa vodíka a palivových buniek na európskej úrovni a stimuluje zvýšené verejné a súkromné investície do vedy a výskumu. Tiež pomáha rozvíjať povedomie o palivových bunkách a trhových príležitostiach pre vodík, ako aj energetický scenáre a podporuje budúcu spoluprácu.

„Verím, že priemyslom vedená JTI môže poskytnúť platformu na európskej úrovni, aby sme dosiahli skutočný pokrok. Potrebujeme však presvedčivý implementačný plán, podporený jednomyseľným záväzkom všetkých zainteresovaných strán vrátane členských štátov a kolektívnu vôľu zriadiť hodnoverné a životaschopné verejno-súkromné partnerstvo,“ povedal Potočnik.

Táto technologická platforma sa v súčasnosti pripravuje na svoj implementačný plán, čo je istý druh návrhu na to, aby sa stala JTI. „To bude kľúčový dokument. Stanoví ciele a priority pre integrovaný výskum a demonštračné oblasti aktivít, potrebných na to, aby boli vodík a palivové bunky k umiestneniu na trh o päť až desať rokov,“ povedal Potočnik.

V marci 2006 Komisia zverejnila Zelenú knihu s názvom „Európska stratégia udržateľnej, konkurenčnej a bezpečnej energie“, ktorá otvorila diskusiu o budúcej spoločnej európskej energetickej politiky. Verejná konzultácia bude skončená 24. septembra 2006.

Pozície:


Aspoň 120 zainteresovaných strán už zaslalo list Komisii a sekretariátu platformy, v ktorom sa zaviazali k podpore JTI v oblasti vodíka a palivových buniek.

„Vodík má všetky pozitíva v pomyselnom zozname tých, ktoré môže priniesť. Môže, ale nemusí byť „svatým grálom“ pre energiu, ale som presvedčený, že zohrá v budúcnosti veľkú úlohu v našich budúcich energetických systémoch,“ povedal komisár Potočnik.

Vodík však čelí istým výzvam. Po prvé, nie je to nový zdroj energie, ale prenášateľ energie. Vodík musí byť vyrobený z iných zdrojov energie a preto energia z vodíka bude len natoľko čistá, nakoľko čistý bude zdroj energie, z ktorej bude primárne vyrobená (uhlie, ropa, zemný plyn, obnoviteľné zdroje energie). Po druhé, výroba vodíka je stále veľmi drahá y vodíková ekonomika by potrebovala úplne novú energetickú infraštruktúru, ktorej náklady sa očakávajú vo výške miliárd eur.

Ďalšie kroky:

  • K prípravnému stretnutiu JTI dôjde 29. júna 2006
  • Komisia podporuje JTI tiež v inovujúcich sektoroch medicíny, nanoelektronike, zabudovaných výpočtových systémoch, aeronautike a manažmente leteckej dopravy a globálnom monitorovaní životného prostredia. Ďalšie JTI môžu byť identifikované počas implementácie FP7.

REKLAMA

REKLAMA