Piketty: Eurozóna potrebuje vlastný parlament, spoločný európsky dlh

Známy ekonóm Thomas Piketty, ktorý pôsobí aj ako poradca jedného z kandidátov na francúzskeho prezidenta, žiada vytvorenie „demokratického rozhodovacieho mechanizmu“ v eurozóne a združenie časti národných dlhov do spoločného fondu.

Thomas Piketty, v súčasnosti poradca prezidentského kandidáta francúzskych socialistov Benoîta Hamona, chce posilniť demokratický charakter rozhodovania v menovej únii vytvorením špeciálneho parlamentu.

Piketty kritizuje inerciu Euroskupiny, a jej neschopnosť prijímať rozhodnutia – napríklad v otázke gréckeho dlhu, či spoločného daňového základu firiem. Pre francúzsky France Inter povedal, že by mala byť nahradená parlamentom eurozóny.

Francúzsko-nemecký kompromis?

Tento orgán by bol tvorený 100-150 členmi zastupujúcimi členské štáty eurozóny, „proporčne podľa ich populácie a politických skupín“. Znamenalo by to, že by v ňom sedelo napríklad „30 nemeckých a 25 francúzskych zástupcov“.

Na vytvorenie parlamentu eurozóny by bola potrebná zmena zmlúv. Návrh by však na schválenie nepotreboval jednomyseľnosť – len súhlas krajín reprezentujúcich 77 percent obyvateľov eurozóny. Napríklad Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska.

„Ak Francúzsko položí na stôl takýto návrh, Nemecko bude musieť urobiť kompromis“, tvrdí Piketty. Berlín nebude môcť „povedať nie všetkým formám parlamentnej politickej únie“ v rámci eurozóny.

Poučiť sa z finančných kríz

„Európa zvládla finančnú krízu v 2008 veľmi zle“, pretože „nevieme robiť rozhodnutia kolektívne“, tvrdí ekonóm. Symptómom tejto paralýzy je podľa neho neschopnosť eurozóny dohodnúť za posledných 5 rokov zníženie gréckeho dlhu.

Prenesenie rozhodovania na zastupiteľský zbor by podľa neho umožnilo dosiahnuť v otázke dlhu pokrok, a „vyťažiť z jednotnej meny čo najviac“, napríklad združením dodatočného dlhu akumulovaného od finančnej krízy do „spoločného európskeho fondu“, a vytvorením „spoločnej úrokovej miery“.

„Európa bola v 50. rokoch vybudovaná na zrušení omnoho väčších dlhov, než je ten súčasný grécky“, tvrdí expert s odkazom na povojnové odpustenie dlhov Nemecku.

Kritizoval „historickú stratu pamäti“ niektorých európskych lídrov.

Diskusia medzi M. Schulzom a T. Pikettym: Zmena Európy? (en)

 

REKLAMA

REKLAMA