Plneniu Maastrichtských kritérií pomáha aj štátna pokladnica

Fungovanie štátnej pokladnice významne pomohlo znížiť štátny dlh, ktorý výrazne ovplyvňuje plnenie Maastrichtských kritérií.

Pozadie:

Štátna pokladnica je samostatná inštitúcia, ktorá zabezpečuje komplexný finančný manažment verejných financií. Podstatu jej činností tvoria:

  • centralizácia príjmov,
  • riadenie výdavkov,
  • účtovníctvo,
  • platobný styk,
  • finančné plánovanie,
  • riadenie aktív,
  • riadenie hotovosti,
  • riadenie dlhu,
  • kontrola

V praxi to znamená, že cez štátnu pokladnicu (ŠP) tečú všetky operácie verejných financií – platby medzi štátnymi, rozpočtovými, verejnoprávnymi… inštitúciami, výplaty dôchodkov, sociálnych dávok, miezd pre štátnych zamestnancov, riadi a kontroluje štátnu likviditu, rozpočet, štátny dlh… ŠP zabezpečuje svoju činnosť a komunikáciu s klientmi výhradne elektronicky prostredníctvom svojho informačného systému.

ŠP v číslach znamená:

  • 1700 napojených organizácií
  • 18 tisíc účtov
  • 67 miliónov transakcií ročne
  • 25% zo všetkých transakcií platobného styku na Slovensku

Otázky:

Štátna pokladnica je v prvom rade systém efektívneho riadenia verejných financií. Od jej vzniku v roku 2003 sa významne podarilo znížiť výdavky štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu:

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu ovplyvňujú dlh verejnej správy. Ich optimalizácia je teda významným faktorom pri napĺňaní Maastrichtských kritérií. Štátna pokladnica tak vznikla aj ako podpora integračného úsilia Slovenska. Zníženie výdavkov sa podľa MF SR podarilo dosiahnuť viacerými faktormi:

  • Zmenšenie počtu emisií nových štátnych dlhopisov
  • Zníženie nákladov na úroky z úverov
  • Predčasné splatenie niektorých úverov

Rastislav Cisár zo spoločnosti QBSW, ktorá sa od vzniku ŠP podieľa na návrhu a vývoji bankových modulov jej informačného systému, vysvetľuje, že je to následok “cross financovania” jednotlivých inštitúcií: “ŠP používa na vykrývanie výdavkov organizácií prostriedky tých klientov, ktorí sú momentálne v prebytku. Nie je treba požičiavať si z externého prostredia a emitovať štátne dlhopisy a pokladničné poukážky v takej miere ako pred vznikom ŠP.” Štátne príjmy totiž v priebehu roka kolíšu, závisia najmä na výbere daní. Výdavky (mzdy, sociálne dávky, pravidelné platby…) musia byť rovnomerné. Nesúlad vykrýva systém ŠP.

  • Predlžovanie splatnosti portfólia štátnych cenných papierov
  • Pozitívne hodnotenie ratingových agentúr
  • Priaznivá priemerná úroková sadzba štátnych dlhopisov – na domácom trhu sa od roku 2002 neustále znižuje: v roku 2002 bola 7,403% p.a., v roku 2006 už len 4,064% p.a.
  • Priaznivá priemerná úroková sadzba živého portfólia štátnych dlhopisov – v roku 2003 bola 6,286% p.a., v roku 2006 už len 4,481% p.a.

Systém ŠP vniesol do verejných financií efektívnosť a transparentnosť, čo sa odráža aj v komunikácii s partnermi a finančnými trhmi. Po zavedení ŠP sa prvýkrát podarilo emitovať dlhopis so splatnosťou 20 rokov. V minulosti to boli splatnosti najmä jeden, dva, tri roky. Rastislav Cisár dodáva: “ŠP teraz vystupuje ako inštitúcia s bilančnou sumou 160 miliárd korún, čo z nej robí partnera so silným kreditom na trhu a vysokou transparentnosťou. To všetko znižuje cenu úverov na trhu.”

  • Posilnenie kontroly ešte pred uskutočnením výdavku (ex-ante)

V minulosti klienti najprv platili svoje záväzky a faktúry a potom ich zaúčtovávali. Akonáhle bol výdavok uskutočnený, nasledovala už len pasívna operácia na úrovni výkazníctva. Teraz je informačný systém ŠP prepojený s rozpočtovým informačným systémom – “každý klient už pri vstupe do záväzku, teda pred realizáciou výdavku, musí zadať konkrétnu rozpočtovú klasifikáciu, uviesť účel výdavku a jeho výšku a systém sám skontroluje, či v rozpočte na tento účel ešte sú prostriedky a či je možné platbu vykonať,” vysvetľuje Rastislav Cisár z QBSW.

  • Redukcia prevádzkových nákladov

ŠP je elektronická inštitúcia s jedným centrom bez pobočiek a prístup klientov je zabezpečený výhradne cez informačný systém. Všetky činnosti sú plne automatizované.

Vytvorením Štátnej pokladnice sa Slovenská republika pripojila k európskym krajinám, kde už pokladnice úspešne pracujú veľa rokov. Medzi krajiny, ktoré majú viacročné pozitívne skúsenosti s pokladnicou, patria Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Portugalsko, Fínsko, Dánsko, Írsko, Maďarsko a Slovinsko.

Stanoviská:

Ministerstvo financií SR: Štátna pokladnica zvýšila transparentnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov. “Štát má presné informácie o procese realizácie rozpočtu; o tom, koľko finančných prostriedkov musí alokovať v akom čase, koľko finančných prostriedkov sa už minulo, kto ich minul, na čo …atď.,  t.j. má prehľad o všetkých realizovaných transakciách,” uvádza sa v stanovisku MF SR k ŠP.

Rastislav Cisár, QBSW: ŠP umožnila aktívne spravovanie voľnej likvidity – vyrovnáva časové a hodnotové rozdiely príjmov a výdavkov v horizonte do jedného roku. Tým prišlo k zníženiu počtu emisií čo vedie k úsporám na poplatkoch. Pôžičky s dlhším obdobím splatnosti zase umožnili získanie zdrojov za výhodnejších podmienok, teda s nižšími úrokovými sadzbami. Samotná ŠP zároveň dosiahla úrokové výnosy za rok 2006 vo výške 1,7 mld. Sk. Tieto výnosy sú samozrejme príjmom štátneho rozpočtu. Je pre štát výhodné ak zisky generované z verejných zdrojov nezostávajú v komerčných bankách kde mali niektorí súčasní klienti pred jej vznikom vedené účty.

ŠP má prepracované finančné plánovanie a výhodnejšie podmienky ako v komerčných bankách. Zákon o ŠP umožnil stanoviť určité lehoty na zadanie záväzku alebo na zadanie platby, teda koľko dní vopred má klient požiadať o realizáciu. ŠP je tak vopred informovaná už o zámere klienta realizovať výdavok, čo v komerčných bankách neexistuje. Takto môže ŠP oveľa lepšie riadiť svoju pozíciu a rezervu voľných zdrojov na okamžité použitie môže mať oveľa menšiu, pričom voľné prostriedky samozrejme zhodnocuje.

REKLAMA

REKLAMA