Podarí sa udržať rast v eurozóne?

Po prvý raz za posledných šesť rokov zažila eurozóna niekoľko po sebe nasledujúcich štvrťrokov zdravého ekonomického rastu. Výskumný inštitút však varuje, že ak politici nespravia potrebné opatrenia, tento vzostup sa môže skončiť rovnako zle, ako v roku 2001.

 

Pozadie:

Hoci ekonomické údaje ukazujú, že ekonomika eurozóny sa konečne odrazila smerom nahor a úroveň jej rastu je vyššia, než kedykoľvek za posledných 6 rokov, väčšina štúdií tiež poukazuje na pokles ekonomického rastu v roku 2007, zvýšenie úrokových mier, zvyšovanie daní v Nemecku, spomalenie ekonomiky USA a spomalenie v tempe svetového obchodu a na to, že kombinácia týchto faktorov začína vplývať na fungovanie eurozóny (EurActiv, 3. október 2006).

Vo dvojročnej ekonomickej predpovedi a politických odporúčaniach pre eurozónu zdôrazňuje Inštitút makroekonomickej politiky (IMK) a Európsky inštitút odborov (ETUI-REHS), že politici EÚ musia spraviť z udržania stavu ekonomiky svoju najvyššiu prioritu.

Otázky:

IMK a ETUI-REHS poznamenávajú, že od roku 1999 „už európska ekonomika videla mnoho falošných úsvitov“, ale že zakaždým boli nádeje na dlhodobé zotavenie rozbité – a to napriek pozitívnym ukazovateľom a prieskumom medzi podnikateľmi.

Politici sa musia poučiť zo svojich minulých chýb a nezabrzdiť ekonomiku, ako sa to stalo v roku 2000, ak si neželajú, aby sa zopakovalo ostrý pokles z roku 2001, tvrdí správa. Dodáva, že vzhľadom na plánované oslabenie ekonomickej aktivity v roku 2007 je dôležité, aby menová, fiškálne a mzdové politiky podporovali rastový proces. Len tak sa stane samoudržateľným.

Správa IMK a ETUI-REHS však tiež tvrdí, že konkrétne Európska centrálna banka v tomto ohľade zlyháva. Pri nezamestnanosti na úrovni 7,9% a obmedzenom raste miezd je podľa nej potebná expanzívna menová politika. Posilní a predĺži črtajúci sa ekonomický vzostup.

Správa tvrdí, že účinky reštriktívnej menovej politiky ECB pocítime vo veľkej miere v roku 2007. Ich dopad sa ešte zosilní opatreniami na konsolidáciu rozpočtov v Nemecku a Taliansku (ktoré tvoria spolu takmer polovicu HDP krajín eurozóny) a spomalením globálnej ekonomiky.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet však oznámil, že banka sa chystá zvýšiť úrokovú mieru – teda zvýšiť náklady na požičiavanie peňazí – po šiesty raz v tomto roku – z 3,25% na 3,5%. Malo by k tomu dôjsť v decembri.

Pozície:

IMK a ETUI-REHS kritizovali politiku ECB: „Menová politika nepodnikla adekvátne kroky proti ekonomickej slabosti, ktorá sa do regiónu dostala po roku 2000.“ Dodávajú, že „nedávne zvýšenia úrokovej miery ECB bolo predčasné. V súčasnej situácii by sa mala ECB zdržať ďalšieho nárastu úrokovej miery, až kým sa dostatočne neupevní zotavenie a jadrová inflácie nezačne rásť“.

Na druhej strane však mnoho z 18 členov riadiacej rady ECB naznačuje, že cena požičiavania peňazí pravdepodobne vzrastie ku koncu roka a začiatkom roka 2007. Prezident nemeckej Bundesbank Axel Weber povedal, že banka musí zabezpečiť, aby v roku 2007 príliš nestimulovala ekonomiku eurozóny a dodal, že pomalšia inflácia je „dočasnou“ a že „existuje množstvo rizík, že miera inflácie sa opäť vyškriabe značne nad 2%“. Toto podľa neho znamená, že banka možno bude pokračovať v zvyšovaní úrokových mier aj nasledujúci rok.

Hlavná podnikateľská lobingová skupina v EÚ UNICE vyzvala ECB, aby si dala pred ďalším zvýšením úrokových mier prestávku a poukázala na prekvapujúco nízku mieru infláciu, ktorá je v súčasnosti zaznamenávaná v EÚ (ekonómovia predpovedajú, že za október by mohla padnúť až na 1,5% – najmenej od novembra 1999) a na klesajúce ceny ropy. „ECB by si mohla dovoliť počkať a zmerať všetky príčiny a ozveny súčasného prekvapujúceho vývoja inflácie predtým, než bude opäť konať, ak to bude adekvátne. Mala by sa vyhnúť tomu, aby kládla nadmerný dôraz na vplyv zvýšenia DPH v Nemecku na infláciu eurozóny,“ vyhlásilo UNICE.

Hlavný ekonóm IMF Raghuram Rajan tiež poukázal na „veľmi dobrý“ ekonomický výhľad Európy a položil otáznik za používanie vopred určeného plánu ECB na zvyšovanie úrokových mier. Povedal, že ďalšie zmeny by mali byť založené na ekonomických faktoch.

Ďalšie kroky:

  • december 2006: Očakáva sa nárast úrokových mier ECB z 3,25% na 3,50%.

REKLAMA

REKLAMA