Podnikatelia o boji proti zmene podnebia

Lídri EÚ sa dohodli na znížení emisií až o 30% počas nasledujúcich 13 rokov. No skutočným bojom bude presviedčanie iných veľkých znečisťovateľov, aby šli podobnou cestou.

Pozadie:

Lídri vlád a štátov krajín EÚ sa na svojom stretnutí 8.-9. marca 2007 v Bruseli zaviazali k zníženiu emisií oxidu uhličitého o 20% do roku 2020 v porovnaní s úrovňami roku 1990. Ide o odvážny sľub, najmä ak sa vezme do úvahy skutočnosť, že EÚ má ťažkosti už so splnením svojho súčasného cieľa v rámci Kjótskeho protokolu – znížiť do roku 2012 emisie o 8%.

Lídri EÚ tiež sľúbili zvýšiť tento cieľ na 30%, ak USA, Čína a ďalšie ekonomické mocnosti budú súhlasiť s podobnými zníženiami.

Otázky:

Sľub Európy jednostranne znížiť emisie skleníkových plynov by mohlo nielen poškodiť ekonomický rast a viesť k presunu priemyslu do iných regiónov sveta, ale mohol by sa ukázať ako bezcenný, ak ďalšie krajiny odmietnu pridať sa k boju proti zmene podnebia. Vyhlásili to podnikateľskí lídri na Európskom podnikateľskom summite 16. marca 2007.

Dodali tiež, že ak tento cieľ nemá byť len gestom, budú potrebné konkrétne opatrenia.

Pozície:

Komisár pre energetiku Andris Piebalgs obraňoval plán EÚ a tvrdil, že aj v najhoršom scenári – ak by žiadne krajiny sveta nenasledovali príklad EÚ – záväzok lídrov EÚ z jarného summitu 2007 znížiť jednostranne emisie o 20% by „stále dával zmysel“. „Menej uhlíka znamená viac energetickej bezpečnosti,“ povedal komisár Piebalgs a dodal, že bez takéhoto posunu by Európa jednoducho platila čoraz viac za dodávky ropy a zemného plynu odinakiaľ.

Profesor Utz Claassen, vedúci predstaviteľ nemeckej energetickej spoločnosti EnBW, vyzval k rýchlym krokom na globálnej úrovni a povedal, že zmena podnebia „ohrozuje život ľudstva“ a že tento problém sa nekonči pred národnými alebo európskymi hranicami. Argumentoval, že riešenie leží v obnoviteľných zdrojoch energie, najmä v solárnej energii, pre ktorú je „potenciál mimoriadny a fantastický“, hoci profitujeme len z veľmi malého percenta tohto potenciálu. Podčiarkol tiež „neodškriepiteľný“ príspevok jadrovej energie, pokiaľ ide ako o ochranu podnebia, tak aj bezpečnosť dodávok.

Lars Joseffson, vedúci európskej energetickej spoločnosti Vattenfall, povedal: „Dokonca aj dnes stále podceňujeme výzvu, ktorá pred nami leží … máme technológie, dostatok kapitálu, ale stále nám chýba politika.“

Dodal, že ak by všetky regióny sveta prispeli k boju proti zmene podnebia, bolo by možné dosiahnuť zníženie o 27 gigaton emisií oxidu uhličitého, čo je zníženie dostatočné na to, aby sme sa dostali na cestu dlhodobej stabilizácie podnebia, pričom náklady by predstavovali 40€ na tonu oxidu uhličitého.

Veľvyslanec USA pri EÚ Boyden Gray sa nezdal byť presvedčeným a poukázal na zdanlivé spojenie medzi „značne nižším hospodárskym rastom“ Európy a jej značne nižším rastom oxidu uhličitého medzi rokmi 1990 a 2004. „Sú tu kompromisy,“ povedal a dodal, že USA boli, na druhej strane, úspešnejšie v oddelení hospodárskeho rastu a rastu oxidu uhličitého: „Neexistuje dôvod, prečo by ste nemohli udržať hospodárstvo v chode bez toho, aby rástli emisie.“

Ak Keď Gray pripustil, že USA ostávajú „veľkým emitentom“, povedal, že sa dá rátať s tým, že trh príde s nejakými riešeniami a pokúsil sa odviesť pozornosť od USA tým, že poukázal na skutočnosť, že Čína „dobieha veľmi rýchlo“ a že úspory v emisiách zo strany EÚ sú „odfúknuté Čínou každoročne asi osemkrát“.

Stephan Singer z WWF však na to odpovedal nasledovne: „Hoci EÚ má len polovičnú úroveň emisií oxidu uhličitého a spotrebou energie na hlavu, máme v EÚ tú istú úroveň blahobytu“ a dodal: „Dnes sme hrdí na to, že sme Európania.“

Singer poznamenal, že každý poukazuje na Čínu, ale ak sa človek pozrie na údaje, týkajúce sa veľkosti emisií na hlavu, potom jedna osoba v Číne emituje len jednu pätinu toho, čo emituje priemerný občan krajín OECD. Zdôraznil, že táto „dosť chudobná krajina“ sa zaviazala l omnoho ambicióznejším cieľov v boji proti zmene podnebia než USA.

Poukázal tiež na to, vyčistiť neporiadok, spôsobený zmenou podnebia, bude asi 20-krát drahšie než investovať v súčasnosti do čistých technológií a uviedol príklad potenciálu pre tvorbu pracovných miest v sektore s obnoviteľnou energiou.

Singer zakončil svoj príspevok tým, že si je istý, že iné krajiny vrátane Japonska, Nórska a Švajčiarska budú nasledovať a že by to mohlo iniciovať pohyb v USA – po príchode ďalšieho prezidenta.

REKLAMA

REKLAMA