Podpora USA pre klimatickú politiku OSN v nedohľadne

24. septembra 2007 sa v sídle OSN v New Yorku stretlo viac ako 150 hláv štátov a iných reprezentantov, aby spoločne diskutovali o klimatických zmenách. Americký prezident George Bush sa samotných rozhovorov nezúčastnil, prišiel však na spoločný pracovný obed. Americký prezident ale v druhej polovici tohto týždňa plánuje iné stretnutie v rovnakej otázke.

Krátka správa

Generálny tajomník OSN, Pan Ki-Mun, otvoril stretnutie výzvou na urýchlenú akciu hovoriac, že „čas pochybností pominul“ a doterajšia nečinnosť spôsobí, že prijaté kroky budú z dlhodobého hľadiska veľmi nákladné.

Generálny tajomník OSN a EÚ sa snažia veci urýchliť a pracujú na hľadaní všeobecne akceptovateľného konsenzu pred hlavnou konferenciou OSN o klimatických zmenách, ktorá sa uskutoční na Bali v decembri 2007. Cieľom stretnutia, ktoré prebehne na úrovni ministrov, bude vypracovanie základov medzinárodnej dohody o redukcii emisií CO2 po tom, čo sa v roku 2012 skončí platnosť Kjótskeho protokolu.

Do diskusie sa zapojil aj predseda Európskej komisie, José Manuel Barroso, ktorý taktiež vyzval štáty, aby udelili svojim zástupcom pred odchodom na Bali „jasný mandát pre začatie vyjednávaní smerujúcich ku globálnej a komplexnej dohode po roku 2012.“

Je možné, že nová dohoda bude čeliť rovnakému nedostatku, ako súčasnoti Kjótó. V roku 1997 sa k spomenutej zmluve nepripojili USA, ktoré ešte aj dnes zaujímajú vlažný postoj k politike výraznej redukcie CO2. Americký prístup zdieľajú rovnako aj Kanada a Austrália.

Američania sa rozhodli ísť odlišnou cestou a na 27.-28. septembra 2007 naplánovali stretnutie 16 rozvinutých krajín a Indie, Číny a Brazílie. Témou sú už spomenuté klimatické zmeny a národné stratégie boja proti nim. Schôdzka sa uskutoční vo washingtonskom Capitole.

Americký postoj však nemusí byť jediným faktorom komplikujúcim rokovania na Bali. Rozvíjajúce sa krajiny vyjadrili začiatkom tohto týždňa značnú mieru skepticizmu tvrdiac, že bez finančnej pomoci a inej podpory zo strany bohatých krajín možno len sotva očakávať konkrétne výsledky zo strany chudobnejších národov. V treťom svete nie je až tak ojedinelé chápanie klimatickej politiky ako platieb, na ktoré sa treba poskladať kvôli historickému znečisteniu Západom. Indický minister financií Palaniappan Chidambaram počas rozhovorov na pôde OSN povedal: „Rozvíjajúce sa krajiny nesú nadmerný podiel bremena klimatických zmien, hoci sú spôsobené vysokou úrovňou emisií [produkovaných] rozvinutými krajinami.“

Stretnutie prichádza v čase, kedy bolo počas tohto leta zaznamenané masívne roztápanie sa ľadovej pokrývky v Arktíde a na Grónsku. Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA), došlo za uplynulý rok k vytrateniu sa asi jedného milióna km2 zaľadnených plôch. V porovnaní s minulými rokmi to znamená, že topenie sa tejto oblasti prebieha 10-násobne rýchlejšie než pred tým. Udalosti vzbudzujú obavy, že klimatické zmeny sa vo všeobecnosti dejú rýchlejšie ako sa doteraz očakávalo (EurActiv 26/09/07).

REKLAMA

REKLAMA